20. decembra 2025

Zn. Dokonalý rodič: Trpíte týmto syndrómom? 4 výchovné chyby, ktoré sú pre deti deštruktívne

Byť dobrým rodičom často znamená snažiť sa byť tým dokonalým. Mať všetko pod kontrolou, robiť iba správne rozhodnutia a vychovať šťastné a úspešné dieťa. Lenže táto snaha o bezchybnosť môže viesť k tlaku, únave a výchovným chybám, ktoré deťom viac ubližujú, než pomáhajú. Ako spoznať syndróm dokonalého rodiča a prečo je v poriadku nebyť perfektný?

Každý rodič chce byť pre svoje deti prirodzenou autoritou, aby ho rešpektovali a boli slušne vychované. Niektorí sa však snažia až príliš a v túžbe po dokonalosti zachádzajú tak ďaleko, že zabúdajú na to podstatné. Byť predovšetkým rodičom milujúcim a chápajúcim potreby svojho dieťaťa.

Detský psychológ a rodinný terapeut Dr. Kevin Leman, autor knihy Ako vychovať deti a neprísť o rozum, to povedal na rovinu. Toto sú podľa neho 4 chybné presvedčenia rodičov, ktoré sú pre deti deštruktívne.

1. Som majiteľom svojich detí

Byť bezchybným rodičom = snaha vlastniť ich. Lenže to, že sme rodičia, nám nedáva žiadne právo myslieť si, že dieťa nám patrí. Toto chybné presvedčenie ospravedlňované tým, že chceme pre deti len to najlepšie, pričom „vieme“ najlepšie aj to, čo je pre nich dobré a čo až tak nie, robí z rodiča diktátora, nie láskyplného človeka, ktorý je dieťaťu vždy nápomocný.

Dobrý rodič nie všetko vie, častokrát skôr háda, učí sa od vlastných detí a nehanbí sa za to. Keďže 100% funkčná príručka na výchovu neexistuje, inak to ani nejde.

2. Som žalobca aj sudca

Deti k nám vzhliadajú, sme pre nich prirodzeným vzorom, neomylným sudcom aj prostredníkom k úspechom. Záruka ich šťastia, počnúc každodennými radosťami až po väčšie životné víťazstvá. Nečudo, že sa neraz do roly sudcu pohrúžime viac, ako by bolo treba. Kto by nepoznal a aspoň raz nepoužil známu vetu: „Kto z vás dvoch začal?“ Rodič hľadá medzi súrodencami vinníka, dáva trest a zväčša trpia všetci zúčastnení. Najviac však rodič.

Iba „dokonalý rodič“ sa hrá na sudcu vlastných detí, ten skutočne milujúci by mal dbať na vytvorenie domova, v ktorom panuje porozumenie, povzbudenie, riešenie konania a snaha pochopiť pocity a správanie detí. A taktiež im umožní, aby sa čo najviac učili samy na vlastných chybách. To ich prinúti uvažovať múdro a privedie ich to k správnym rozhodnutiam, ktoré sa im v živote veľmi zídu. Aj vtedy, keď nebude nablízku mama.

Vo výchove sa zaručene dopustíme chýb, rovnako ako sa ich dopustili naši rodičia. Chyby jednoducho k životu a rodičovskej výchove patria.

3. Moje dieťa nemôže urobiť chybu

Pokiaľ sa začnete považovať za dokonalého rodiča, omyly jednoducho nie sú prípustné. Vaše, ale ani chyby detí. Prioritou je dôslednosť pomýlená s prehnanou prísnosťou.

Pritom práve rodina by mala byť miestom, kde je neúspech dovolený. Netrestá sa zaň, ale sa z neho, rodič aj dieťa, snažia poučiť. Veď kde inde a s koho pomocou si môže dieťa vyskúšať pády a spoznávať svoje limity, ak nie v bezpečí svojho domova?

výchovné chyby — zdroj: pixabay.com/cetinkgan

4. Som šéf, takže tu rozhodujem

Áno, faktom je, že rodičia vedia viac ako ich deti, pretože mnohé situácie už zažili. Dôsledky ich konania, ktorým ich učí sám život, by však mali dopomôcť k tomu, aby dieťa správne viedli, nie ho manipulovali, alebo mu „vládli“. Tvrdé tresty obvykle vyvolávajú iba ďalší hnev a túžbu po pomste.

Nahnevané dieťa sa toho veľa nenaučí. Pokiaľ trest vníma ako nespravodlivý, často sa uchýli k odplate, prípadne sa začne hádať. Tým sa však spustí deštruktívny kolotoč, ktorý je niekedy veľmi ťažké zastaviť.