Vieme, kedy majú chodiť deti spať
Máte doma „veľkého“ škôlkara, takmer predškoláka, ktorý vás stoj čo stoj presviedča, že on nepotrebuje veľa spať? Večer s vami bojuje, len aby ešte nemusel zaľahnúť, až to dospeje do štádia, že chodíte spať spolu s ním? Najskôr po desiatej…??
Odborníci na vývin sa zhodujú v tom, že nech je to pre rodičov akokoľvek zložité, deťom by v otázke spánku ustupovať nemali. Deti v predškolskom období totiž stále potrebujú veľa spať, priemerne 10 až 12 hodín denne, čo, ako isto uznáte, je len málo zlúčiteľné s ponocovaním dieťaťa a jeho následným skorým ranným budením do škôlky.
Prečo je správne nastavený spánkový režim detí taký dôležitý?
Dĺžka spánku závisí od veku dieťaťa
To, čo je pre jedného rodiča nereálne a len neveriacky krúti hlavou, u iných funguje. V čom to teda je, kde a kto robí chybu?
Akiste sa to mnohým nebude páčiť, ale problém je v tom, že dnešným deťom chýba jasne stanovený režim a presný čas odchodu do postele. Je to v nás, uponáhľaných a večne zaneprázdnených dospelých, alebo si za to môžu deti samy? Jednoducho, keď nechcú spať, tak nespia!?
Základom riešenia a vylepšenia spánku detí je pomenovať problém. Neskoro sa vraciame z práce, návštev, nákupov, aj práce v domácnosti chceme mať dokončené ešte pred ôsmou a sú nám prednejšie, a tak deti do postele ukladáme v nesprávnom čase. Prineskoro, respektíve veľmi nepravidelne, bez jasne stanovených časov a pravidiel.
Deti do postele ukladáme neskoro a veľmi nepravidelne, bez jasne stanovených časov a pravidiel.
Odborník na výchovu Stacey Carlsen, ako aj mnoho ďalších špecialistov, tvrdí, že deti a pravidlá patria k sebe, aj čo sa spánku týka. A preto sú bez prísne stanoveného režimu na odpočinok zmätené, trucovité a unavené. Zdanlivo nechcú či ešte nepotrebujú ísť spať, opak je ale pravdou.
No a čo, že budú aj hodinu iba ležať a zaspia až po narátaní stovky ovečiek? Neprekáža ani to, že vás niekoľkokrát zavolajú, prípadne sa súrodenci medzi sebou ešte potichu pozhovárajú. Podstatné je, aby v posteli ležali každý večer v zhruba rovnakom čase s vedomím, že sa ide spať. Teraz a bezpodmienečne.
Pravdaže, aj tu sú isté odchýlky. Hlavnými faktormi, ktoré vplývajú na čas zaspávania a ranného vstávania, je vek dieťaťa. Dlhoročný pedagóg S. Carlsen zostavil prehľadnú tabuľku, ktorá veľmi zrozumiteľne ukazuje, kedy a ako dlho by malo dieťa spať v závislosti od veku.
Deti potrebujú spánkové pravidlá
Áno, doba je rýchla, veľa a dlho pracujeme a nemáme na seba dostatok času. Je logické, že čas nestrávený s deťmi sa snažíme dohnať po večeroch. Dať dieťa spať pred pol ôsmou, keď ste sa domov z práce vrátili sotva pred hodinou? Nemožné.
Na druhej strane však stojí fakt, že nepravidelným a neskorým ukladaním na nočný spánok svojim deťom škodíme. Významne to narúša ich vývin, a to ako duševný, tak fyzický. Mnoho rodičov ani len netuší, že nedostatočne kvalitným spánkom deti ukracujú o cenné obranné funkcie tela, ktoré by sa pritom mali nerušene vyvíjať až do pätnásteho roku života.
Nepravidelným a neskorým ukladaním na nočný spánok deťom škodíme.
Hrôzostrašne vyznieva aj ďalšia informácia, a to, že až osemdesiat percent rastového hormónu sa produkuje v prvej fáze spánku, z čoho vyplýva, že u dieťaťa, ktoré chodí spávať neskoro a vždy v inom čase, je uvoľňovanie hormónov značne narušené.
Je síce pravda, že detský organizmus je maximálne prispôsobivý, ale čo dieťa, to iná reakcia na vzniknutú spánkovú nerovnováhu, a tak sa skutočne môže stať, že práve váš syn či dcérka môžu kvôli nedostatku kvalitného odpočinku trpieť spomaleným rastom a vývojom.
„Ale keď jemu sa ešte nechce ísť spať…“
Argument rodiča môže znieť aj takto: „Ale keď to moje dieťa je skrátka po mne, ráno si rado dlhšie pospí a večer sa mu nechce ísť skoro do postele.“
To je možno pravda, ale je práve na nás dospelých, aby sme to ustriehli a správne nastavili. Minimálne do času, kým sa dieťa vyvíja. Preto ho pokojne uložte s vedomím, že sa mu ešte spať nechce, to vôbec neprekáža. Už len to, že dieťa leží, hoci nepokojne a s doširoka otvorenými očami, je pre jeho telo i myseľ určitou formou oddychu.
Majte na pamäti, že ráta sa nielen čas samotného spánku, ale odpočinok v rôznej forme. V ideálnom prípade sa dieťatko v postieľke najprv upokojí a potom samo, v pokoji zaspáva. Alternatíva, kedy dieťa ukladáme spať až v momente, kedy sotva stojí na nohách a zaspí hneď, ako ho prikryjeme, totiž vôbec nie je zdravá. Zvyčajne je len dôkazom toho, že dieťa šlo spať veľmi vyšťavené a značnú dobu pred spánkom fungovalo na „rezervu“.
Spánok je pre mnohé deti strašiakom, ktorému čelia s odhodlaním sebe vlastným. To však zodpovední rodičia vedia a riešia to jediným možným a správnym spôsobom: Jasným nastavením pravidiel. Hovorme tomu aj rituály, na ktoré si dieťa veľmi rýchlo zvykne a od istého momentu sa ich samo úpenlivo dožaduje.
Overeným predspánkovým rituálom je rozprávka na dobrú noc, prípadne krátky rozhovor o všetkom, čo dieťatko počas dňa zažilo. Niekde skvelo funguje aj večerný kúpeľ či príjemná hudba pustená v pozadí.
Najdôležitejšie je nastaviť seba aj deti na to, že tento rituál vykonáte každý deň v približne rovnakom čase. Iba tak to totiž môže spoľahlivo fungovať a vy budete mať istotu, že pre svoje ratolesti robíte maximum.
zdroj/foto: Parents/Pixabay
