Vianoce bez manžela a otca. Ako prežiť nečakanú stratu partnera, keď ostanete na sviatky sama s dieťaťom?
Vianoce bez manžela a otca sú obrovskou životnou skúškou. Ako zvládnuť predčasnú stratu partnera a byť oporou pre dieťa? Rady a citlivé odporúčania, ktoré pomáhajú ženám nájsť rovnováhu medzi smútkom, rodičovskými povinnosťami a starostlivosťou o seba.
Keď žena príde o partnera, jej svet sa zlomí v jedinej sekunde. Tam, kde bolo včera „my“, je zrazu osamelé „ja“. A vedľa malé dieťa, ktoré sa snaží pochopiť, prečo sa všetko náhle zmenilo. Predčasná smrť partnera nie je len smútok. Je to prázdnota, šok, nové, dovtedy nepredstaviteľné povinnosti a ťaživé pocity, ktoré ste nikdy nechceli niesť sama na svojich pleciach.
Ako sa s tým vyrovnať? A ako ochrániť dieťa, keď sama máte pocit, že ste rozbitá na milión kúskov? O svoje skúsenosti sa pre Marianne.cz podelil Jan Kaňák z poradenského centra Vigvam, ktoré pomáha rodinám po strate blízkeho človeka.
Keď sa rodinný život zrúti a začne bežať inak
Smrť partnera patrí podľa odborníkov medzi najťažšie životné rany. Pre ženu, ktorá zostane sama s dieťaťom, sa k emocionálnemu otrasu pridáva aj praktická a sociálna záťaž. Zrazu je to mama, kto musí niesť všetko, čo doteraz niesli a riešili dvaja.
Hrozí zvýšené riziko úzkostí, depresie, nespavosť. Sú to prirodzené reakcie tela, ktoré tým odpovedá na stratu a veľký šok. Jednoducho sa snaží prežiť.
Emócie, ktoré sa nedajú naplánovať
Trúchlenie nemá správnu podobu. Neexistuje zoznam, čo by ste mali alebo nemali cítiť. Ako upozorňuje Jan Kaňák, reakcie na smrť partnera sú rôzne, od znecitlivenia po neschopnosť uveriť, že sa to naozaj stalo.
Kým jedna mama plače každý deň, druhá nedokáže vyroniť ani slzu. Tretia sa na partnera hnevá, štvrtá cíti zvláštnu úľavu, ak bol dlhodobo chorý alebo trpel. A všetko je to normálne.
Keď ste mama a vdova zároveň
Byť sama s dieťaťom znamená niesť na svojich pleciach dvojnásobnú nálož. Ženu trápia vlastné emócie plus emócie dieťaťa. A zároveň sa musí zorientovať v tom, akú rolu v rodine teraz bude mať.
Je pre ňu náročné zorientovať sa v novej situácii aj vo svojich pocitoch. „Mám plakať pred dieťaťom? Alebo byť silná a neukazovať, že sa trápim?“
Neexistuje na to jedna správna odpoveď. Záleží na tom, čo si pod slovami „musím byť silná“ predstavíme. Ak to znamená zachovať rutinu a snažiť sa ísť ďalej a byť tu pre dieťa, je to v poriadku. Ak to znamená popierať vlastné emócie, zakazovať si smútok a hrať sa na neporaziteľnú, toto nepomôže.
Deti potrebujú vidieť, že emócie sú normálne. Že aj smútok raz príde a raz odíde. Ale potrebujú aj rutinu, to, čo im pripomína, že svet sa nezrútil úplne. Krúžky, večerné rituály a spoločné zvyky by mali fungovať v nezmenenom režime.
Čo môže pomôcť po strate manžela a otca vášho dieťaťa?
- Prijmite pomocnú ruku od blízkych, keď vám ju ponúknu.
- Vytvorte si svoje malé bezpečné rituály. Aj päť minút ticha denne pomáha.
- Môžete si viesť denník, zaznamenávať myšlienky alebo spomienky na partnera, aby ste ich nemuseli držať len v hlave.
- Požiadajte o pomoc, ak si sama neviete dať rady so smútkom.
zdroj/foto: Marianne, Vigvam/Pixabay
