Viac plaču, viac hnevu: Prečo sú deti po sviatkoch citlivejšie?

plač dieťaťa
Zdroj: pixabay.com/dimitrisvetsikas1969

Po sviatkoch si mnohí rodičia kladú rovnakú otázku. Deti sú uplakanejšie, rýchlejšie sa rozčúlia, častejšie sa hádajú so súrodencami, alebo pôsobia akosi „rozladené“.

A hoci by sa mohlo zdať, že po darčekoch, voľne a intenzívnom rodinnom čase by mali byť spokojné a vyrovnané, realita v domácnostiach býva často opačná.

Citlivosť detí po sviatkoch je však veľmi prirodzený jav. Neznamená to, že ste niečo pokazili ako rodič, ani že je s dieťaťom „niečo zle“. Znamená to len to, že detský nervový systém sa po období extrémnych podnetov snaží znovu nájsť svoju stratenú rovnováhu.

Prečo sú deti po sviatkoch emočne krehkejšie?

Sviatky prinášajú veľa radosti, ale z hľadiska detskej neurológie prinášajú najmä obrovské množstvo podnetov. Zmenený režim, neskoré večery, návštevy, hluk, nové hračky a silné emócie (hoci aj pozitívne) znamenajú pre detský mozog obrovskú námahu. Odborníci tento stav definujú ako senzorické preťaženie.

Počas sviatkov deti často fungujú v akomsi „pohotovostnom režime“. Ich telo je zaplavené dopamínom z darčekov a vzrušenia.

Keď sa potom v januári zrazu vrátia do bežných dní, hladina týchto stimulačných látok klesne a dostaví sa emocionálny „dojazd“. Práve vtedy sa objaví zvýšená citlivosť detí po sviatkoch. Nie preto, že by si to „vymýšľali“, ale preto, že ich mozog spracúva nahromadený stres z predchádzajúcich týždňov.

detské oči
Zdroj: pixabay.com/VitorGarcia029

 

Deti nedokážu stres pomenovať. Ukazujú ho správaním

Dospelý človek si dokáže uvedomiť, že je preťažený a potrebuje pauzu. Dieťa túto schopnosť sebareflexie ešte nemá vyvinutú. Jeho jedinou rečou sú v tomto veku emócie a správanie. Portál Child Mind Institute uvádza, že deti často „vybuchnú“ v bezpečnom prostredí (doma pri rodičoch), pretože tam si konečne môžu dovoliť uvoľniť všetko nahromadené napätie.

Citlivosť detí po sviatkoch sa môže prejaviť ako:

  • plač bez zjavnej príčiny pri banálnych situáciách,
  • náhle výbuchy hnevu alebo agresivity voči súrodencovi,
  • výrazné odmietanie rutinných činností (obliekanie, čistenie zubov),
  • zhoršená kvalita spánku alebo nočné mory.

Tieto prejavy nie sú manipulácia ani nevďačnosť za darčeky. Sú signálom, že dieťa potrebuje viac stability a menej nových podnetov.

 

Návrat k režimu: Prechod z voľnosti do pravidiel

Prechod z voľného sviatočného režimu na pevné pravidlá školy či škôlky vyvoláva u detí vnútorné napätie. Deti milujú predvídateľnosť, hoci sa jej občas bránia. Sviatky túto predvídateľnosť narušili. Jedlo sa inokedy, spalo sa inde, pravidlá boli uvoľnené.

Podľa Psychology Today potrebujú deti po období zmien takzvané „zakotvenie“. Ak od nich v januári očakávame okamžitý stopercentný výkon, ich nervový systém to vyhodnotí ako hrozbu a zareaguje útekom alebo útokom (plačom alebo hnevom).

návrat k režimu
Zdroj: pixabay.com/WOKANDAPIX

 

Čo deti v tomto období najviac potrebujú?

Viac než nové pravidlá či prísnu disciplínu teraz vaše deti potrebujú predvídateľnosť a trpezlivosť.

Pomenovanie emócií: Namiesto otázky „Prečo zase plačeš?“ skúste povedať: „Vidím, že si unavený a je toho na teba teraz veľa. Som tu.“

Fyzická blízkosť: Objatie aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý telo upokojuje.

Pomalý štart: Ak je to možné, neplánujte na prvé januárové víkendy žiadne veľké návštevy. Nechajte deti „nudiť sa“ v ich známom prostredí.

 

Nezabúdajte na seba

Deti sú ako špongie. Ak ste vy ako rodič po sviatkoch vyčerpaná a pod tlakom z návratu do práce, vaše dieťa to podvedome zrkadlí. Citlivosť detí po sviatkoch je často nepriamym odrazom domácej atmosféry.

Starostlivosť o váš vlastný pokoj je preto najrýchlejšou cestou, ako upokojiť aj dieťa.

Ak sú Vaše deti po sviatkoch citlivejšie, je to dôkaz, že ich nervová sústava funguje správne – spracováva podnety a hľadá novú rovnováhu. Tento stav zvyčajne do dvoch týždňov odznie, ak mu doprajete čas a pochopenie. Niekedy stačí jednoducho spomaliť spolu s nimi a prijať fakt, že január je mesiacom regenerácie, nie veľkých výkonov.

 

Upozornenie: Tento článok má informačný charakter. Ak intenzívne zmeny správania u dieťaťa pretrvávajú dlhšie ako mesiac alebo sú spojené s odmietaním stravy či inými vážnymi príznakmi, poraďte sa s pediatrom.