Veci, ktoré doma robíme zo slušnosti. Aj keď to od nás vlastne nikto nechce

Mnohé veci doma nerobíme preto, že by boli naozaj potrebné. Robíme ich zo zvyku. Zo slušnosti. Z pocitu, že „takto by sa to malo“.

A často až po čase zistíme, že nás tieto drobnosti stoja viac energie, než si uvedomujeme. Nie preto, že by boli samy o sebe zlé , ale preto, že ich robíme automaticky, bez otázky, či dávajú zmysel práve teraz.

Slušnosť, ktorá ide na úkor pohody

Slušnosť je hodnota. Učíme sa ju odmalička – byť ohľaduplné, nerobiť rozruch, myslieť na druhých. Problém však nastáva vtedy, keď sa slušnosť zmení na tichý tlak. Na tlak, že nemáte niekoho sklamať, že by ste mali veci „zvládnuť“, alebo že nie je vhodné povedať, že už nemôžete.

A tak robíte veci, ktoré od Vás často nikto výslovne nežiada. Len máte pocit, že by sa to patrilo. Slušnosť sa tak veľmi ľahko zmení na tiché sebazaprenie.

Typické situácie, ktoré pozná veľa žien

Navonok pôsobia tieto situácie nevinne. Vnútri však vytvárajú napätie, ktoré sa postupne hromadí.

Možno v nich spoznáte aj svoje dni:

• Súhlasíte s ďalšou aktivitou, aj keď by ste radšej povedali nie.
• Vysvetľujete svoje rozhodnutia, hoci sa vás nikto nepýtal na dôvody.
• Dojedáte zvyšky po deťoch, hoci už nie ste hladná, len preto že sa nepatrí aby sa jedlo vyhadzovalo.
• Preberáte zodpovednosť za úlohy, ktoré by pokojne mohol niesť niekto iný, len aby ste „nepreťažovali“ okolie.

Každé „áno“, ktoré v skutočnosti znamená „nie“, odčerpáva Vašu drahocennú mentálnu energiu.

Prečo to robíme tak automaticky

Psychológovia tento vzorec často spájajú s pojmom people pleasing: Teda snahou vyhovieť, byť prijatá a vyhnúť sa konfliktu za každú cenu. Nejde o slabosť, ale o naučený mechanizmus, ktorý vzniká veľmi skoro.

Podľa odborníkov z portálu Psychology Today je people pleasing často spojený so strachom z odmietnutia a s presvedčením, že naša hodnota závisí od spokojnosti druhých. Keď tento vzorec prenesieme do domáceho prostredia, slušnosť prestáva byť voľbou a stáva sa záťažou.

Slušnosť nie je problém. Problém je, keď nemá hranice.

Byť láskavá a ohľaduplná neznamená byť neustále k dispozícii. Zdravá slušnosť má hranice. Vie povedať „teraz nie“. Vie si dovoliť ticho bez potreby neustáleho vysvetľovania.

Keď hranice chýbajú, vzniká vnútorný konflikt: Navonok pôsobíte pokojne, no vnútri ste napätá. Práve tento rozpor medzi tým, čo cítite a tým, čo robíte, Vás stojí najviac síl.

Čo sa stane, keď niečo neurobíte?

Veľa žien sa obáva, že ak prestanú robiť určité veci „zo slušnosti“, nastane chaos alebo sklamanie.

Často sa však stane presný opak:

• Niekto iný z rodiny prirodzene prevezme iniciatívu.
• Ukáže sa, že mnohé veci boli dôležité len vo vašej hlave, nie pre ostatných.
• Uvoľní sa vnútorný tlak a vy získate priestor na skutočný oddych.

Malá zmena, ktorá má veľký dopad

Skúste si dnes pri jednej situácii položiť jednoduchú otázku:

„Robím to preto, že chcem, alebo preto, že mám pocit, že musím, aby som bola v očiach druhých tou slušnou?“

Nemusíte nič radikálne meniť. Stačí si to všimnúť. Už samotné uvedomenie často prinesie okamžitú úľavu.

Veľa vecí, ktoré doma robíme zo slušnosti, nevzniklo z reálnej potreby, ale zo zvyku. A zvyky sa dajú prehodnotiť,  bez pocitu viny. Slušnosť nemusí znamenať, že idete vždy na úkor seba. Niekedy je tým najslušnejším činom voči sebe aj rodine dovoliť si prestať.

foto: pixabay.com