Únava bez dôvodu? Možno robíte túto jednu vec každý deň

Stane sa to potichu….
Ráno vstanete a ešte skôr, než sa deň poriadne začne, cítite únavu. Nie takú, ktorú by ste vedeli presne pomenovať. Nevliekli ste sa celý deň, nemali ste fyzicky náročnú prácu, dokonca ste možno aj spali dosť dlho. A predsa máte pocit, že vám niečo chýba.

Energia. Chuť. Iskra.

Vtedy si veľa žien položí tú istú otázku: Prečo som unavená, keď na to vlastne nemám dôvod?

Práve v tom je odpoveď.

Únava bez dôvodu často nevzniká z jedného veľkého problému. Nevzniká zo zlého spánku ani z náročného dňa. Vzniká z niečoho, čo robíme každý deň úplne automaticky a prestali sme si to všímať.

Tá jedna vec, ktorá nás vyčerpáva najviac

Nie je to konkrétna činnosť. Je to stav.

Neustále vnútorné napätie.

Nie dramatický stres, nie kríza. Skôr trvalé držanie sa v pohotovosti. Myseľ je stále zapnutá, stále o krok vpred. Premýšľate, plánujete, kontrolujete, vyhodnocujete. Aj keď sedíte. Aj keď oddychujete. Aj keď by ste si teoreticky mali vydýchnuť.

Telo možno stojí. Hlava nie.

A práve tento rozdiel vytvára únavu, ktorú si nevieme vysvetliť.

Prečo je táto únava taká zákerná?

Pretože nie je viditeľná.
Nikto ju nevidí zvonka. Často ju neberieme vážne ani my samy.

Nezloží vás na posteľ, ale potichu vás oberá o trpezlivosť, nadhľad a radosť. Zrazu vás podráždi maličkosť. Veci, ktoré ste zvládali bežne, vás začnú stáť viac síl. Večer si ľahnete s pocitom, že ste „hotová“, no hlava stále beží.

A čím viac sa snažíte fungovať, tým viac sa vyčerpávate.

Prečo si to neuvedomujeme?

Pretože veľa žien je zvyknutých fungovať v režime „musím“. Musím myslieť dopredu. Musím mať veci pod kontrolou. Musím to zvládnuť. Musím byť k dispozícii.

Tento spôsob fungovania sa časom stane normou. Prestane byť viditeľný. Prestane sa spochybňovať. Až kým sa neozve telo.

Nie bolesťou.
Ale únavou bez jasného dôvodu.

Ako sa táto únava prejavuje v bežnom dni?

Nie je dramatická, skôr nenápadná. Objavuje sa v momentoch, keď by ste si chceli oddýchnuť, ale neviete vypnúť. Keď máte pocit, že aj počas voľna „niečo visí vo vzduchu“. Keď si ani pri oddychu nedovolíte prestať myslieť.

Telo je neustále pripravené reagovať. A pohotovosť je vyčerpávajúca.

Čo s tým bez veľkých zmien?

Nejde o to, aby ste zmenili celý život.
Nejde ani o to, aby ste prestali byť zodpovedná.

Ide o malé uvoľnenia počas dňa.

Možno si všimnete, že nie všetko musíte držať v hlave. Že niektoré veci sa môžu na chvíľu pustiť. Že nie vždy musíte vedieť, čo bude ďalej. Niekedy stačí vedomý výdych, odložený mobil alebo myšlienka:

Teraz nemusím riešiť nič.

Aj krátky moment, keď si dovolíte nebyť v strehu, môže priniesť citeľnú úľavu.

Únava nie je slabosť

Únava bez dôvodu nie je znak lenivosti ani zlyhania. Často je to len signál, že už príliš dlho držíte viac, než je potrebné.

Telo vám nedáva výčitku.
Dáva vám informáciu.

A s tou sa dá pracovať.

Ak sa v poslednom čase cítite unavená bez jasného dôvodu, skúste sa neobviňovať. Skôr sa pozrite, kde ste stále v pohotovosti, aj keď by ste nemuseli.

Možno nerobíte nič zle.
Možno len robíte jednu vec príliš dlho:

Fungujete bez prestávky.

A keď si to uvedomíte, môžete si dovoliť povoliť.
Nie navždy.
Stačí na dnes.