Toto ženy robia tajne a nehovoria o tom ani najlepšej kamarátke

Keby ste sa mohli na chvíľu pozrieť do vnútra ženského sveta. Do myšlienok, drobných návykov a malých tajomstiev  zistili by ste, že nie ste sama.
To, čo si myslíte, že je „len Vaša zvláštnosť“, je často úplne bežné.

Ženy sú komplexné, citlivé, krásne rozporuplné bytosti. A existujú veci, ktoré robíme všetky. Len sa o nich nehovorí nahlas. Možno zo studu, možno zo zvyku, možno preto, že sme precitlivené na to, čo si o nás pomyslia iní.

No psychológovia hovoria, že práve zdieľanie týchto malých právd nám pomáha cítiť sa menej osamelo.
Harvard Health Publishing vo svojich článkoch opakovane zdôrazňuje, že pomenovanie vlastných „tajomstiev“ uvoľňuje stres, posilňuje duševné zdravie a normalizuje ľudské prežívanie.

Tak sa na ne pozrime.
Možno v niektorých spoznáte seba… možno všetky.

1. Tajne porovnávame svoj život s inými ženami

Aj keď to popierame, porovnávaniu sa občas nevyhne žiadna z nás.

Nie preto, že sme márnivé.
Ale preto, že hľadáme potvrdenie, že sme „dosť“.

Porovnávame:

• výzor
• materstvo
• vzťahy
• kariéru

Je to ľudské. A podľa odborníkov prirodzené.
Mayo Clinic zdôrazňuje, že porovnávanie je bežný emocionálny proces. Problém vzniká až vtedy, keď nám spôsobuje tlak alebo pocit menejcennosti.

 

2. Tajne si režírujeme v hlave rozhovory, ktoré nikdy neprebehnú

V duchu si predstavíme, ako niekomu povieme konečne „nie“.  Alebo ako by sme reagovali na kritiku. Ako by vyzerala hádka… alebo zmierenie.

Nie je to fantazírovanie. Je to tréning.
APA v článkoch o komunikácii uvádza, že predstavovanie si dialógov je forma psychologickej prípravy a prirodzený spôsob spracovania emócií.

3. Tajne túžime po dni, keď nebudeme musieť byť „silné“

Aj keď sa nám darí a všetko zvládame, vnútri si prajeme jedinú vec: Aspoň jeden deň, keď si môžeme dovoliť byť slabé.

Bez makeupu.
Bez výkonu.
Bez vysvetľovania.

Je to túžba po ľudskosti, po odpočinku. Nie po úteku od života.

4. Tajne sledujeme ľudí, ktorí nás kedysi ranili

Nie preto, že im závidíme. Nie preto, že ich neznášame. Ale preto, že stále existuje kúsok nás, ktorý chce pochopiť , prečo to dopadlo, ako to dopadlo.

Je to súčasť liečenia.
A je to normálne.

5. Tajne si predstavujeme iné verzie svojho života

„Keby som vtedy odišla…“
„Keby som vtedy ostala…“
„Keby som prijala inú prácu, inú lásku…“

Je to normálne. Nie je to nedostatok vďačnosti. Je to zvedavosť. Ženská predstavivosť. A túžba vedieť, čo všetko mohlo byť.

 

6. Tajne cítime, že musíme byť „dobré“, aj keď nás to unavuje

Ženy sú naučené byť slušné, prispôsobivé, pokojné, tiché, chápavé. Ale niekedy… to nechceme.

Chceme kričať.
Chceme oddych.
Chceme pokoj.
Chceme si povedať: „Dnes nič nemusím.“

A je to v poriadku.
Harvard Health opisuje, že potláčanie vlastnej emocionality vedie k napätiu, zatiaľ čo priznanie pocitov uľavuje psychike.

7. Tajne si želáme, aby nás niekto pochválil bez toho, aby sme si to museli vypýtať

Niektoré ženy to nikdy nepriznajú, ale túžba po uznaní je hlboko ľudská.

„Vidím, ako sa snažíš.“
„Robíš to dobre.“
„Som na teba hrdý/á.“

To nie je slabosť. To je potreba spojiť sa.

Prečo o týchto veciach nehovoríme?

Lebo máme strach.

• že budeme pôsobiť čudne
• že nás odsúdia
• že sa odhalíme
• že budeme zraniteľné

Ale tieto malé tajomstvá nás robia ľudskými. Krehkými. Normálnymi. Ženskými. Nie sme dokonalé  a to je to, čo nás spája.

Ako si dopriať viac láskavosti k svojim „tajnostiam“

1. Namiesto kritiky si doprajte pochopenie.

„Robím to, pretože som človek.“

2. Zdieľajte s niekým, komu veríte.

Možno zistíte, že on/ona to má rovnako.

3. Buďte jemná k sebe.

Sme ženy.
Sme citlivé.
A naše vnútorné svety sú bohaté.

Malé veľké posolstvo na záver

Ak robíte niečo z tohto zoznamu…

• Nie ste divná.
• Nie ste sama.
• Ste žena.
• A ste úplne, úplne v poriadku.