Textilný priemysel ako tikajúca ekologická bomba: Ako zmeniť nákupné správanie a správať sa zodpovedne?

Poznáte to! Dnes mám blbý deň, deti ma štvú a v práci to nejde, ako by som chcela. Nevadí, kúpim si niečo pekné na seba a bude mi lepšie.

Stalo sa akýmsi novodobým štandardom, pre mnohé ženy je to doslova terapia, že trápenie riešime nezmyselnými nákupmi nepotrebných vecí. Ideálne oblečenia, vďaka ktorému sa budeme cítiť aspoň o kúsok menej frustrované a sklamané.

Je súčasné nákupné správanie udržateľné? A stojí ten krátky moment šťastia za hromady oblečenia, ktoré sa nepredá a končí vyhodené na skládkach?

Výroba textilu v súčasnosti

BBC uvádza, že každý rok sa vyrobí cca 150 miliárd ton oblečenia. Áno, dobre čítate. Vyrábajú sa tony a tony odevov, z ktorých veľké množstvo nikdy nikto nevynosí.

Až 90 milión ton oblečenia sa každoročne vyhodí!

Spoločnosť McKinsey odhaduje, že priemerný spotrebiteľ si v roku 2014 kúpil o 60 % viac oblečenia ako v roku 2000, uvádza agentúra Insider. To korešponduje so zdvojnásobením výroby odevov v období od roku 2004 do 2019.

Odevný priemysel ako významný znečisťovateľ prostredia

Podľa OSN sa výroba odevov každoročne podieľa na svetových emisiách uhlíka asi 10 %, čo je viac než všetky medzinárodné lety a námorná doprava dokopy. Ukazuje sa, že módny priemysel, ktorým sme také fascinované, je podľa všetkého druhým najviac znečisťujúcim odvetvím na svete, a to hneď za ropným priemyslom.

Najväčšia odevná skládka v púšti Atacama

Možno ste už zachytili zvesti o neustále sa zväčšujúcej skládke odpadu, ktorú je vidieť až z vesmíru. Nachádza sa hlboko v chilskej púšti Atacama. Tu vznikajú novodobé duny. Avšak nie piesočné, ale z nepredaného oblečenia, ktoré sa sem zváža z celého sveta.

Kvantá odevov sa hromadia ako odpad rýchlej módy z predchádzajúcich nevypredaných sezón. Pričom zrejme nikoho neprekvapí, že vyhodený textil je plný toxínov, farbív a ani sa nerozkladá prirodzenou biologickou cestou.

Blížiaca sa ekologická katastrofa

Odhady expertov sú viac než hrozivé. V prístave Iquique v slobodnej zóne Alto Hospicio na severe Chile skončí každoročne 59 tisíc ton oblečenia, ktoré sa nepodarilo predať v USA a Európe. Odevy sú následne predávané v Latinskej Amerike, ale len sotva tretina oblečenia sa skutočne dostane do predaja.

Odhaduje sa, že až tri pätiny všetkého vyrobeného textilu skončia v skládkach alebo spaľovniach. Podržte sa! A to do 1 roka od výroby! Každú sekundu je vyhodené alebo spálené jedno nákladné auto použitého, ale aj nikdy nenonesného oblečenia.

Väčšina skládok a spaľovní sa nachádza v južnej Ázii a Afrike, avšak ani tieto štáty nedokážu zvládnuť obrovský nápor odevov, ktoré k nim dennodenne z „civilizového“ sveta dovážajú. A tak všetko, čo sa zo skládok nepredá, alebo sa neprevezie do iných krajín, zostáva v tzv. slobodnom pásme. Tam nie je nikto zodpovedný za jeho odstránenie, ani sa neplatí clo za odvoz odevného odpadu. Hrozivé je, že biologický rozklad oblečenia môže trvať stovky rokov, alebo k nemu nikdy nedôjde.

Zmena nákupného správania

Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zmierniť negatívny dopad módy na životné prostredie, je zmena našich nákupných návykov. Namiesto rýchlej módy, ktorá sa po pár použitiach stáva odpadom, sa oplatí investovať do kvalitných kúskov, ktoré vydržia roky a možno ich ľahko s hočičím skombinovať.

Skvelou voľbou je aj nakupovanie second-hand oblečenia, výmena šatníka s priateľmi alebo podpora lokálnych značiek, ktoré dbajú na udržateľnú výrobu odevov. Pred každým nákupom sa skúste sama seba opýtať: „Naozaj to potrebujem?“ alebo „Môžem si tento kúsok požičať či kúpiť z druhej ruky?“ Bude to mať pozitívny dopad nielen na prírodu, ale aj na našu peňaženku.

zdroj/foto: BBC/Pixabay