Separačná úzkosť u detí

Vyžadovanie si maminej pozornosti, potreba byť neustále v jej náručí, panický plač pri jej odchode či krátkodobé zverenie do starostlivosti niekoho iného…
To všetko môže byť prejavom separačnej úzkosti. Mnohé mamy sa pýtajú, či ide o poruchu, alebo o prirodzenú súčasť vývinu dieťaťa.

Je separačná úzkosť normálna?

Áno – vo väčšine prípadov ide o úplne prirodzenú vývinovú fázu. Objavuje sa často medzi 6. mesiacom a 1. rokom, no niektoré deti ju môžu prežívať aj dlhšie. V tomto období si dieťa vytvorí veľmi silnú citovú väzbu, najmä k mame, osobe, pri ktorej sa cíti najbezpečnejšie. Chápe, že mama existuje aj mimo jeho zorného poľa, no ešte nerozumie tomu, že sa vždy vráti. A práve to v ňom vyvoláva strach.

Preto môže reagovať intenzívnym plačom, zúfalým hľadaním mamy, odmietaním iných ľudí či úplnou neochotou zostať čo i len na pár sekúnd samé. Pre dieťa predstavuje odlúčenie riziko  a to nie preto, že by bolo rozmaznané, ale preto, že to jednoducho ešte nedokáže pochopiť a zvládnuť.

Ako môže mama pomôcť?

V prvom rade trpezlivosťou. Táto fáza netrvá večne a postupne sa zmierni, keď dieťa získa istotu, že mama sa vždy vráti. Pomáha najmä:

1. Dávanie istoty a blízkosti

Objatie, kontakt, pokojný hlas – to sú pre dieťa najväčšie barličky. Potrebuje vaše uistenie, aby sa postupne naučilo regulovať vlastné emócie.

2. Krátke, jemné nácviky odlúčenia

Pri návštevách mu doprajte priestor na socializáciu, ale zostaňte nablízku. Neodchádzajte potajomky. Naopak, opíšte mu, že odídete a vrátite sa – aj keď je ešte malé, opakovaním si postupne vytvorí dôveru.

3. Ignorujte komentáre typu „je rozmaznaný“

Citlivé dieťa nepotrebuje tvrdšiu „výchovu“, ale bezpečie. Plač je jeho jediným spôsobom komunikácie. Vy ste rodič a vy najlepšie viete, čo potrebuje.

Niektoré deti prechádzajú separačnou úzkosťou veľmi výrazne, iné zas takmer vôbec. Každé dieťa je iné a nijaký prejav nie je „zle“ či „dobre“. Väčšina detí túto fázu prekoná v priebehu niekoľkých týždňov až pár mesiacov.

Kedy už môže ísť o poruchu?

Ak sú prejavy separačnej úzkosti veľmi silné, dlhotrvajúce alebo sa objavia opäť v neskoršom veku (školka, škola), môže ísť o separačnú úzkostnú poruchu. Prejavuje sa:

• panickým plačom,
• agresivitou alebo záchvatmi hnevu,
• poruchami spánku,
• nočnými morami,
• bolesťami brucha či hlavy pri odchode z domu,
• odmietaním škôlky alebo školy.

V tomto prípade je vhodné vyhľadať odborníka – detského psychológa alebo pediatra. Včasná pomoc dokáže dieťaťu uľaviť a naučiť ho pracovať so strachom zdravším spôsobom.

Máte s tým skúsenosť?

Prešla si vaším dieťatkom separačná úzkosť? Ako ste to zvládli vy a aké techniky vám najviac pomohli? Mnohé mamy ocenia vaše reálne skúsenosti viac než akúkoľvek teóriu.

foto: pixabay.com, zdroj: American Academy of Pediatrics (AAP) – HealthyChildren.org: Separation Anxiety and Separation Anxiety Disorder