Retro Vianoce v znamení kapra, mandarínok a papierových reťazí. Spomienky na naše detstvo, ktoré nikdy nevyjdú z módy
Vráťte sa na chvíľu do detstva a pripomeňte si, ako vyzerali Vianoce za čias minulých. Smažený kapor, papierové reťaze, dlhé rady na mandarínky a banány a skromné, ale srdečné darčeky. Retro Vianoce prinášajú do domova teplo, nostalgickú atmosféru a spomienky, ktoré stojí za to oživiť.
Vianoce počas socializmu mali špecifickú atmosféru, ktorú dnes ťažko napodobníme. A to aj napriek tomu, že obchody boli poloprázdne, na niektoré potraviny sa stálo v nekonečných radoch a darčeky sa zháňali „cez známych“. Stačí si pozrieť Pelíšky a človek, ktorý to nezažil získa akú-takú predstavu o Vianociach spred 89.
Áno, stromčeky neboli dokonale súmerné a zdobili sa kadečím. Aj kolekciami a salónkami po dátume spotreby, zašlými sklenenými guľami a papierovými reťazami. Všetci mali rovnaké svetielka, ktoré občas nesvietili a tradičný kapor, ktorý sa na istý čas stal členom rodiny, nesmel chýbať v žiadnej domácnosti.
Jednoduchá Štedrá večera
Štedrovečerná večera bola skromná, ale tradičná. Smažený kapor so zemiakovým šalátom bol základom, bez diskusie. Niekde pribudli chlebíčky, inde kapustnica či šošovicová polievka, ale mandarínky boli vždy vrcholom sviatočného večera. A ak sa doma objavili banány? To bol malý sviatok v sviatku.
Deti pozerali na stromček s iskriacimi očami, aj keď vedeli, že pod ním nebude hromada luxusných darčekov. Stačilo málo, stavebnica, autíčko, plastová bábika alebo komunistický mončičák, ktorého sme ako deti milovali.
Darčeky, ktoré mali hodnotu
Pod stromčekom sa často objavovali praktické veci. Sveter od babky, ktorý škriabal a nosil sa „za trest“. Pyžamo, kozmetika, fľaša alkoholu pre dospelých. Deti dostávali to, čo bolo dostupné a úprimne sa z toho tešili. Jedine, že by nie.
Spomínate si na legendárne céčka, ktoré sa zbierali, vymieňali a nosili navlečené ako najcennejší poklad? Alebo ikonická stavebnica Merkur, ktorá dokázali zabaviť celé generácie.
Vianoce bez rozprávok? Nemysliteľné
Televízia bola počas sviatkov malým sviatočným rituálom. Tri oriešky pre Popolušku, Chobotnica z druhého poschodia, Spadla z oblakov aj nesmrteľná Perinbaba. Rozprávky, ktoré sa pozerali rok čo rok, a predsa nikdy neomrzeli.
A Silvester? Ten sa nezaobišiel bez humorných relácií typu Vtipnejší vyhráva.
Retro Vianoce dnes. Návrat k pokoju, nie k režimu
Dnešné „retro Vianoce“ nie sú túžbou po návrate socializmu, ale skôr po atmosfére, ktorú si s ním spájame. Sklenené ozdoby, papierové reťaze, svetielka v tvare húb, vystrihnuté vločky na oknách, to všetko sa dnes prirodzene vracia a nám to pripomína staré známe časy minulé.
Prečo sme takí očarení zašlým kúzlom Vianoc minulosti? Možno preto, že chceme počas sviatkov spomaliť, zjednodušiť ich a jednoducho „len“ byť spolu. Zabaliť darčeky do obyčajného papiera, napísať pohľadnicu rukou a sadnúť si k stolu bez toho, aby sme riešili dokonalosť a porovnávali sa na Instagrame.
Keď menej je VIAC
Možno práve v tom je čaro Vianoc za socializmu. V pripomienke, že sviatky nie sú o množstve darčekov ani o prezentovaní svojej dokonalej vianočnej pohody cez siete, ale o skutočnom pocite domova. O vôni koláčov, tichu večera, svetle stromčeka a milovaných ľuďoch, s ktorými to zdieľame.
Z minulosti si môžeme vziať to najlepšie. Jednoduchosť, pokoj a vedomie, že Vianoce sú o tom, aby nám bolo spolu dobre. Nie o drahých darčekoch a trendy výzdobe.
zdroj/foto: autorský text/Pixabay
