Prečo máme pocit, že stále robíme málo, aj keď robíme dosť

Je večer. Deň je za Vami. Niečo ste vybavili, niečo odložili, niečo zvládli len tak „medzi riadkami“.

A napriek tomu sa ozve tichý hlas:

„Mohla som urobiť viac.“

Nie je to výčitka nahlas. Skôr nejasný, ale vytrvalý pocit, že to, čo robíte, akoby nikdy nebolo úplne „dosť“. A pritom ste unavená. Celý deň ste sa naozaj snažili. Práve tento pocit, že robíme málo, je jednou z najväčších pascí dnešnej doby.

„Dosť“ nemá v našej hlave jasnú hranicu

Jedným z dôvodov tohto stavu je fakt, že „dosť“ nemá pevnú definíciu. Najmä v domácnosti a v každodennom živote sa táto hranica neustále posúva. Keď niečo dokončíte, okamžite sa objaví ďalšia úloha.

Nie je to preto, že by ste boli neschopná oddychovať. Je to preto, že náš systém často oddych nepočíta ako hodnotu, ale len ako „prestávku medzi výkonmi“.

Neviditeľná práca a mentálna záťaž

Veľká časť práce, ktorú denne vykonávate, nemá hmatateľný výsledok. Odborníci tento stav definujú ako mentálnu záťaž (mental load). Zahŕňa nielen fyzické úlohy, ale najmä neustále plánovanie, manažovanie potrieb iných a emocionálnu prácu, ktorá zabezpečuje chod rodiny.

Keďže tieto činnosti nevidíte na papieri ako „splnené úlohy“, máte tendenciu ich zľahčovať. Lenže Váš vnútorný pocit vyčerpania je reálnym dôsledkom tejto kognitívnej záťaže.

Dopamínová pasca a chýbajúce „hotovo“

Náš mozog je prirodzene nastavený na hľadanie odmeny. Keď dokončíte dôležitú úlohu v práci, dostanete spätnú väzbu, pochvalu alebo aspoň vidíte jasný výsledok. Tento moment sprevádza vyplavenie dopamínu, hormónu, ktorý nám dáva pocit uspokojenia. Problémom domáceho prostredia však je, že väčšina úloh nemá jasný koniec ani vonkajšie ocenenie.

Za vyloženú umývačku alebo včas zaplatené účty Vám nikto netlieska. Pretože domáca rutina neprináša tieto okamžité „dopamínové odmeny“, Váš vnútorný kritik Vás núti robiť viac a viac v snahe ten prchavý pocit uspokojenia konečne dosiahnuť. Výsledkom je začarovaný kruh: Hoci robíte maximum, bez jasného signálu „hotovo“ Vás mozog neustále presviedča, že ste urobili príliš málo.

Podľa odborníkov je práve tento chýbajúci pocit uzavretia úlohy jedným z hlavných spúšťačov chronického stresu u žien v domácnosti. 

Porovnávame svoju realitu s cudzím obrazom

Často porovnávame svoju neupravenú realitu s ideálnym obrazom dňa niekoho iného na sociálnych sieťach. V tomto porovnaní budete mať takmer vždy pocit, že zaostávate. Neporovnávate sa totiž s realitou druhých, ale so svojou vlastnou predstavou o ich dokonalosti.

Vnútorný hlas, ktorý nie je nikdy spokojný

Mnohé z nás majú v sebe hlas, ktorý nehodnotí to, čo sa podarilo, ale len to, čo ešte chýba. Tento hlas nevznikol zo dňa na deň. Často je výsledkom spoločenských očakávaní, že hodnota ženy sa meria tým, koľko toho zvládne obetovať pre iných.

Robiť dosť neznamená robiť všetko. Znamená to robiť to, čo je v daný deň možné s energiou, ktorú máte aktuálne k dispozícii.

Malé posunutie pohľadu

Ak sa po dni cítite vyčerpaná a zároveň máte pocit, že ste urobili málo, skúste si dnes večer položiť inú otázku:

„Čo všetko som dnes niesla vo svojej hlave, aj keď to nebolo vidieť?“

Už samotná otázka dokáže zjemniť vnútorný tlak a pripomenúť Vám, že Vaša hodnota nie je závislá od počtu odškrtnutých úloh v zozname.

Pocit, že stále robíme málo, často nevychádza z reality, ale z naučeného presvedčenia, že sa musíme neustále dokazovať. Možno v skutočnosti nerobíte málo. Možno robíte presne toľko, koľko Vaše telo a myseľ práve teraz potrebujú.

Aj to sa ráta. A rátate sa aj Vy. Bez ohľadu na to, koľko ste toho dnes stihli.

Od „To-Do“ listu k „Ta-Da“ listu

Ak Vás pocit, že robíte málo, prepadá každý večer, skúste jednu malú, ale účinnú psychologickú zmenu.

Väčšinou sa sústredíme na to, čo nám v zozname úloh (To-Do list) ešte zostalo. Tento neustály pohľad na nesplnené ciele vyvoláva úzkosť. Skúste si však namiesto toho začať písať takzvaný „Ta-Da list“ – zoznam všetkého, čo ste počas dňa reálne zvládli, vrátane úplných drobností.

Zapíšte si tam, že ste si našli čas na kávu, že ste vypočuli dieťa, alebo že ste úspešne manažovali nečakanú situáciu. Tým, že tieto „neviditeľné“ víťazstvá zhmotníte na papier, dávate svojmu mozgu dôkaz o vlastnej efektivite.

Pomôže Vám to pochopiť, že Vaša hodnota nie je definovaná len tými najväčšími výkonmi, ale každým malým činom, ktorým držíte svet okolo seba pokope.