„Nevýchova“ v 4 bodoch: Toto sú najčastejšie omyly, ktoré vo výchove robíme

Každý rodič túži mať zdravé, krásne a šikovné deti, čo mu budú robiť radosť. A aby boli slušné, nech ho rešpektujú a poznajú správne hodnoty. Ibaže ako na to, ako ich naučiť rozoznať dobré od zlého a vychovať z nich ľudí, ktorí si budú vážiť iných ľudí, vlastných rodičov predovšetkým?

Na začiatok postačí, ak sa vyhneme týmto 4 častým výchovným chybám, ktorých vinou vedomky-nevedomky robíme z vlastných detí nevychovancov.

1. Deti nám rozkazujú

Bojíme sa plaču alebo trucu detí, takže im nič neodmietame. Robíme všetko pre to, aby boli spokojné. Lenže niekedy to inak skrátka nejde a aj dieťa musí pochopiť, že nie vždy dostane všetko a tak, ako je navyknuté a ako si praje. Deti nám jednoducho nemôžu rozkazovať, takže občas inej cesty, ako ukázať, kto tu „velí“ niet, hoci aj za cenu menšej scénky či plaču z odmietnutia.

Ak je to pre vás príliš ťažké, dívať sa na vlastné usmoklené dieťa alebo byť priamym svedkom jeho zlosti, pokojne odíďte do inej izby, nie ste preto zlý rodič. Radšej tak a čím skôr, ako vychovávať malého despotu, ktorému splníme všetko, čo sa mu zažiada.

2. Nechaj tak, veď je to ešte len dieťa

„Veď je ešte malý, on z toho vyrastie…“
„No a čo, že je výbušná, aspoň sa vo svete nestratí?!“

Podobnými frázami zvykneme ospravedlňovať zlosť, krik a iné prejavy nevhodného správania dieťaťa. Ale prečo? Z pohodlnosti či strachu z ich ešte väčšej zlosti?

Tým, že ich drzosť ospravedlňujeme a zľahčujeme, ich len navádzame, aby sa aj ďalej takto správali. Pritom deti sú v skutočnosti schopné robiť omnoho viac, než od nich rodičia zvyknú očakávať a vôbec im to neškodí, ani ich to nezaťažuje. Je preto veľmi dôležité zvýšiť očakávania od svojich detí. Je to tá najistejšia cesta k tomu, aby sme z nich vychovali zodpovedných, slušných ľudí poznajúcich rešpekt a úctu.

3. Na moje dieťa mi nesiahajte

„Len nech skúsi niekto niečo povedať na moje dieťa…“ Priznajme si, neraz si aspoň v mysli čosi podobné povieme. Nechať iných, učiteľov, zvyšok rodiny či niekoho celkom neznámeho pokarhať naše deti je doslova neprípustné. My sme predsa ich rodičia, a teda najlepšie vieme, čo a ako im zakázať/prikázať aj vysvetliť. Iba my máme výsadné právo nastaviť im režim, alebo nenastaviť, ak sa tak rozhodneme.

Aj to je zrejme dôvod, prečo mnohým deťom chýba elementárna slušnosť a absentuje akýkoľvek rešpekt k iným dospelým aj rovesníkom. Učiteľ už nie je autoritou, keďže dieťaťu vlastne nič nemôže. Inak by si ho totiž podal namosúrený rodič.

Takéto konanie však vedie k jedinému: Nik nemá dosah na vaše dieťa, dokonca ani vy, a teda si vlastne môže robiť, čo sa mu zažiada.

4. Málo samostatnosti dnešných detí

V kontraste s priveľkou slobodou a primalou zodpovednosťou sa o súčasné deti staráme až príliš. Len aby sa nenudili, aby mali stále nejakú aktivitu, aby napredovali, aby nás nevyrušovali… Namiesto toho by sme mali dbať predovšetkým na to, aby sme deti učili samostatnosti, trpezlivosti a pochopeniu, že nie vždy a všetko pôjde tak, ako ony chcú.

Nedovoľme im diktovať nám, kedy a čo im uvaríme, ani ako im to naservírujeme či obetovať všetok čas, len aby sme ich zabavili. Naopak ich už od mala učme upratať si po sebe a pomáhať nám, aj s domácimi prácami a tiež sa vedieť samostatne zahrať.

Aj takto im pomôžeme, aby boli zodpovednejšie, samostatnejšie a vážili si, čo majú a čo od nás dostávajú. A raz z nich mohli vyrásť skvelí, slušní dospeláci, na ktorých budeme právom hrdí.

Desať rodičovských zásad, ktoré pomáhajú deťom učiť sa z chýb

Psychology Today na rady skúsených detských psychológov rodičov radí, ako sa možno poučiť z omylov a zlepšiť svoje výchovné metódy. Stačí sa riadiť 10 rodičovskými zásadami:

• Uvedomte si, že od svojich detí nechcete, aby boli dokonalé.
• Dajte im vedieť, že vaša rodičovská láska je bezpodmienečná, bez ohľadu na ich chyby alebo zlyhania v úsudku.
• Nezachraňujte deti pred ich chybami. Namiesto toho im pomôžte sústrediť sa na riešenie.
• Uveďte príklady vlastných chýb, ich následkov a toho, ako ste sa z nich poučili.
• Povzbudzujte ich, aby prevzali zodpovednosť za svoje chyby a neobviňovali ostatných.
• Vyhnite sa poukazovaniu na ich minulé pochybenia. Namiesto toho sa zamerajte na to, čo je pred vami.
• Chváľte ich za schopnosť priznať si svoje chyby.
• Chváľte ich za ich úsilie a odvahu prekonať neúspechy.
• Poučte ich, ako sa ospravedlniť, keď ich chyby ublížili iným.
• Pomôžte im pozrieť sa na dobrú stránku omylov. A to, že ak sa z nich poučíme a budeme sa snažiť ich neopakovať, môžu nás posunúť vpred.

zdroj/foto: Psychology Today, vlastný text/Pixabay