Máme doma malého rebela! Účinné tipy, ako si poradiť s jeho vzdorom

Nie, vaše doposiaľ milé dieťatko neuniesli, ani ho v noci nevymenili za iné, urevané a hádavé, iba dospelo do ďalšej fázy v živote človeka. Táto etapa sa nazýva celkom výstižne, detský vzdor a prejde si ním každé dieťa i rodič. Sú tu síce isté odchýlky, ale vzdorovitých drobcov na celom svete spája jediné: Svojich rodičov dokážu vytočiť do nepríčetnosti.

Ako čo možno najlepšie zvládať detský hnev a aj v tých najkritickejších momentoch si zachovať chladnú hlavu? Tu je hneď niekoľko tipov, ako na to.

Dieťa dopredu pripravte na situáciu

Keď máte doma troj-štvorročného uličníka, musíte skrátka rátať s jeho nepredvídateľnými výbuchmi zlosti a naučiť sa ich viac-menej predvídať, v lepšom prípade im rovno predchádzať. Pomáha, ak mu vopred popíšete, čo sa bude diať, to mu pomôže lepšie spracovať vaše požiadavky.

Napr. „Až sa dohráš s kockami, začneme pomaly upratovať a pôjdeme večerať.“

Tiež je fajn vzdorovitému dieťaťu ponúknuť maximálne dve možnosti na výber: „Upraceš to teraz alebo po jedle?“

Stanovte si jasné hranice

Najdôležitejšie je stanoviť si hranice a jasné výchovné pravidlá, po ktorých nedodržaní prichádzajú tresty. A trvať na ich dodržiavaní bez ústupkov.

Ak totiž dieťaťu ukážete zaváhanie a to, že si za svojím slovom nestojíte, druhýkrát ho už tou istou hrozbou nevyľakáte. Zapamätá si, že vaše NIE je možné zlomiť a neplatí stopercentne a tiež, že krikom veľa dosiahne.

Funguje jedine dôslednosť, dôslednosť. A dôslednosť!

Neustupujte mu!

Neustúpiť! Dôslednosť! To sú heslá každej mamy malého rebela. Inak to však nejde, keďže dieťa v predškolskom veku je tvor neústupný a bude skúšať vaše nervy aj vytrvalosť. V tejto zničujúcej hre „kto z koho“ nesmiete ťahať za kratší koniec, prípadne, ak to tak aj je, nedajte to na sebe poznať a zachovajte prísnu a „bezemočnú“ tvár.

Dieťa zvyčajne, skôr či neskôr, pochopí, že svojím krikom rodiča neprivedie do stavu tesne pred nervovým zrútením a nabudúce si nedá toľko námahy seba a ani vás rozčúliť.

Fungovať zvykne dieťaťu neustále opakovať to, čo chcete. Čo najpokojnejšie a dôrazne.

Dlhé diskusie, obhajoby a vysvetľovanie nezaberajú. Malé dieťa nie je schopné pochopiť rodičovské argumenty, ani vnímať dlhú „ospravedlňujúcu“ reč.

Ovládnite vlastný hnev

Zásadným predpokladom úspechu je ovládnuť svoj vlastný, často logický a oprávnený hnev. Ak to ale niekedy prepísknete (veď aj my rodičia sme len ľudia) a vaša reakcia bude cez čiaru, je na mieste sa dieťaťu ospravedlniť. Jednak v jeho očiach narastiete, no zároveň mu ukážete, že ovládanie vlastného hnevu nie je vždy jednoduché, ale aspoň si viete priznať chybu a poučiť sa z nej.

Neexistuje univerzálne výchovné pravidlo, ktoré funguje

Všetky vyššie spomenuté rady vám naozaj odporúčame vyskúšať, avšak nič vo výchove neplatí bezvýhradne. Ak aj napriek tomu, že dodržiavate všetko, čo treba a stále dieťa nezvládate, respektíve ono nezvláda svoj hnev, nie je hanbou poradiť sa s odborníkom. Psychológ či iný špecialista najlepšie vyhodnotí správanie vzdorovitého dieťaťa aj to, či je to ešte v norme a adekvátne jeho veku, alebo už ide o iné ťažkosti.

zdroj/foto: autorský text/Pixabay