Malý nespavec? Tipy, ako pomôcť bábätku zaspať

Niektoré detičky nie a nie opustiť mamičku. A tak spálňu a rodičovskú posteľ okupujú ešte dávno potom, ako je to nevyhnutné. Iné zasa potrebujú svoj vlastný priestor (a rodičia nápodobne), lebo inak sa dobre nevyspia.

Existuje nejaká univerzálna doba, kedy už by malo dieťa spať samo, ideálne vo svojej detskej izbe?

Čas na vlastnú posteľ pre dieťa

Odborníci sa možno na nejakom veku zhodnú, zvykne sa uvádzať škôlkarsky čas, najneskôr v období predškolskom, horšie je to už s rodičmi. Niektoré mamy si nevedia vynachváliť spanie s dieťatkom (hoci tým trpí ich milostný život aj manžel, ktorý je častokrát odsunutý na gauč). Ženy však tvrdia, že by nemenili. Nejedna mamička zastáva názor, že dieťa je malé len raz a chce si ho naplno užiť, kým sa dá a kým ju potrebuje.

Na druhej strane sú tie z nás, ktoré sme presvedčené o tom, že dieťa má spať vo svojej vlastnej postieľke od narodenia, respektíve čo najskôr. Lebo čím neskôr ho tam dáme, tým hlasnejšie bude odporovať. Nehovoriac o všetkých bezpečnostných rizikách, ktoré pri spaní na „veľkej“ posteli deťom hrozia.

Či už máte dieťa počas noci pri sebe, alebo sa tešíte, že máte každý svoj vlastný priestor, snáď sa zhodneme aspoň na tom, že obe alternatívy majú svoje plusy i mínusy.

Osvedčené uspávacie „techniky“

Okrem miesta, kde bude bábo spať, je veľkým problémom mnohých rodičov uspávanie detičiek.
Niektorým deťom stačí prsník mamy, od ktorého sa je také ťažké „odcucnúť“. Prípadne fľaša alebo cumlík, ktorý zasa akosi pričasto vypadáva. A povedzme si rovno, nie každá mamička zvládne behom noci x-krát vstať, aby ho zasunula späť. Čím sa opäť dostávame nazad k spoločnému spaniu, ktoré je pre mamičky aj z vyššie spomenutých dôvodov pohodlnejšie.

Samotné zaspávanie na prsníku ešte nie je taký problém, najmä nie v noci. Horšie je, že bábo sa naučí spať s niekým, teda nevie/nechce byť osamote. A tak aj cez deň, kedy by ste chceli dobehnúť zameškané, alebo si len chvíľku v pokoji posedieť, musíte ísť povinne zaľahnúť spolu s dieťaťom. Mnoho detičiek si však časom vytvorí aj originálnejšie zaspávacie a upokojujúce rituály, ako len byť nonstop nalepené na mame.

Originálne spôsoby spánku detí

• Držanie otecka za ucho – chudáčik chlap, nemá šancu, malý synček skrátka nevie zaspať bez toho, aby sa dotýkal tatinovho ucha. A keby len pri zaspávaní, mnohokrát aj počas noci sa drobec zobudí s tým, že naslepo „šmátra“ v priestore hľadajúc otecka, presnejšie tatkovo ucho.
• Spanie s obľúbeným vankúšom – z čoho sa časom vyvinula doslova závislosť a dievčatko sa na svoj obľúbený vankúš namotalo tak, že to bola jej najobľúbenejšia hračka. Zároveň bez neho nechcelo vyjsť ani z domu (našťastie z toho vyrástlo).
• Mamin župan – ani vankúš, obľúbený plyšák či bavlnená plienka, čo je často ďalšia obľúbená spoločníčka mnohých detí, ba dokonca ani tesný telesný kontakt s rodičom. Predstavte si, že vám dcérka “ukradne” župan, ktorý musí ísť všade, kam ide ona. A keďže bez neho nevie byť ani chvíľku, o tom, že by ste ho konečne vyprali, môžete len snívať.
• „Samovybitie“ – tých najväčších malých bojovníkov však neuspíte, aj keby ste čo robili. Musíte skrátka iba počkať, až kým sa im celkom vybijú baterky.

Existuje návod na úspešné uspanie?

Každé dieťa je iné a neexistuje zázračný návod na úspešné uspávanie, ktorý by fungoval univerzálne. Zvyčajne je to o veľkej rodičovskej trpezlivosti, o nehe, tichu a viere, že tie prebdené noci raz pominú a vy musíte vytrvať. Spánok dieťaťa sa nedá vynútiť silou, ani hnevom, ale dá sa oň pokojne, no vytrvalo pokúšať. A keď sa vám to raz podarí, dosiahnuť vysnívaný moment ticha, keď malý nespavec konečne „odpadne“ vo vašom náručí alebo v postieľke, bude to stáť za to.

zdroj/foto: autorský text/Pixabay