Kedy si sa naposledy spýtala samej seba, čo chceš TY?

Možno sa ti táto otázka zdá jednoduchá. A možno ťa na chvíľu zaskočila. Pretože odpoveď nepríde hneď. Nie preto, že by si nevedela rozmýšľať, ale preto, že si sa ju už dávno nepýtala. Väčšina žien je totiž naučená vnímať potreby druhých skôr než tie vlastné. Detí, partnera, rodičov, kolegov, spoločnosti. A niekde popri tom sa stráca tichá, ale dôležitá otázka: čo vlastne chcem ja?

Od malička počúvame, že dobré dievča je ohľaduplné, nápomocné a vie sa prispôsobiť. Že najskôr treba splniť povinnosti a až potom myslieť na seba. Lenže to „potom“ často nikdy nepríde. Roky plynú a žena funguje v režime zvládania: domácnosť, práca, vzťahy, zodpovednosť. Navonok všetko drží pokope, no vo vnútri sa hromadí únava, frustrácia a pocit prázdna, ktorý sa ťažko pomenúva.

Mnohé ženy si svoje potreby začnú uvedomovať až vtedy, keď telo alebo psychika pošlú jasný signál. Vyčerpanie, úzkosť, podráždenosť, pocit, že „už nevládzem“. Nie je to slabosť. Je to prirodzená reakcia na dlhodobé potláčanie seba samej. Ak sa roky prispôsobuješ všetkým okolo, zákonite raz stratíš kontakt so sebou.

Pýtať sa, čo chceš ty, neznamená byť sebecká. Znamená to byť úprimná. K sebe aj k ostatným. Pretože žena, ktorá pozná svoje potreby, dokáže nastavovať hranice bez pocitu viny. Vie povedať nie bez ospravedlňovania. Vie povedať áno veciam, ktoré jej dávajú zmysel, energiu a radosť. A paradoxne, práve takáto žena dokáže dávať viac, nie menej.

Odpoveď na túto otázku pritom nemusí byť veľká ani definitívna. Nemusíš hneď vedieť, čo chceš robiť o päť rokov, kde chceš bývať alebo aký má byť tvoj ideálny život. Úplne stačí začať malými otázkami. Čo mi dnes chýba? Čo ma unavuje? Čo by mi uľavilo? Po čom túžim, ale dlhodobo to odsúvam? Aj malé odpovede majú veľkú silu.

Často sa ukáže, že to, čo žena chce, nie je nič dramatické. Viac ticha. Viac času pre seba. Menej tlaku na výkon. Menej vysvetľovania. Viac autenticity. Viac priestoru byť taká, aká práve je, bez potreby neustále dokazovať svoju hodnotu. A práve tieto „obyčajné“ túžby sú často tie najdôležitejšie.

Možno si dnes uvedomíš, že vlastne ani nevieš, čo chceš. Aj to je odpoveď. Znamená to, že je čas začať sa počúvať. Zastaviť sa. Dovoliť si nebyť stále k dispozícii. Dovoliť si premýšľať o sebe bez pocitu viny. Pretože tvoj život nie je len zoznam povinností. Je to priestor, v ktorom máš právo existovať aj ty, so svojimi potrebami, hranicami a túžbami.

Tak sa skús dnes, potichu a úprimne, opýtať: čo chcem ja? Možno odpoveď nepríde hneď. Ale ak si túto otázku začneš klásť pravidelne, raz sa ozve. A bude to začiatok zmeny.

foto: chatgpt