Keď vo vzťahu chýba dôvera: ako s touto témou pracovať bez obviňovania a ticha

Dôvera je základ, na ktorom stojí pocit bezpečia vo vzťahu. Keď je prítomná, dokážeme sa uvoľniť, byť samy sebou a veriť, že nás niekto nesklame. Keď však začne chýbať, vzťah sa mení. Objavuje sa napätie, ticho, otázky bez odpovedí a vnútorný nepokoj, ktorý si často nesieme aj mimo partnerského života.

Pre mnohé ženy je strata dôvery veľmi bolestná. Často sa pritom pýtajú: Preháňam? Nemala by som byť tolerantnejšia? Nie je chyba vo mne? Práve tieto otázky si zaslúžia byť vypovedané nahlas. Nedostatok dôvery sa často dotýka sebahodnoty. Keď partner klame, skrýva veci alebo dlhodobo nereaguje na naše pocity, prirodzene to narúša naše sebavedomie. Začneme pochybovať o sebe, o svojej intuícii aj o tom, či máme „právo“ cítiť sa zranené.

Je dôležité vedieť, že pocit nedôvery nevzniká len tak. Vždy má nejaký dôvod. A aj keď ešte nepoznáš všetky odpovede, tvoje pocity sú platné. Netreba ich zľahčovať ani umlčiavať len preto, aby bol pokoj.

Rozlišuj medzi strachom a intuíciou

Pre ženy je veľmi dôležité rozlíšiť, či ide o:

• strach vychádzajúci z minulých zranení,
• alebo intuíciu, ktorá reaguje na konkrétne správanie v prítomnosti.

Strach býva hlučný, chaotický a často sa spája s predstavami „čo ak“. Intuícia je tichšia, pokojnejšia, ale vytrvalá. Opakuje sa. Vracia sa. Upozorňuje. Ak máš dlhodobo pocit, že niečo nesedí, stojí za to ho neignorovať.

Dôvera sa nezačne obnovovať, kým je všetko tabu

Vzťah, v ktorom sa o nedôvere nesmie hovoriť, sa neposúva. Mlčanie síce môže dočasne zmierniť konflikty, no z dlhodobého hľadiska vytvára odstup. Otvorenie témy si vyžaduje odvahu. No nie je to o útoku. Je to o potrebe byť vypočutá. Ak partner reaguje zosmiešňovaním, bagatelizovaním alebo útokom späť, nie je to znak zdravého dialógu, ale varovný signál.

Zdravý vzťah unesie aj nepríjemné rozhovory.

Práca na dôvere začína malými krokmi  Ak obaja chcete na vzťahu pracovať, dôvera sa buduje postupne. Pomáha:

• jasná a pokojná komunikácia,
• transparentnosť bez tajomstiev,
• ochota odpovedať aj na nepríjemné otázky,
• rešpektovanie hraníc,
• čas – bez nátlaku na „rýchle odpustenie“.

Pre ženu je veľmi liečivé vidieť, že druhá strana nielen sľubuje, ale koná.

Keď sa snažíš len ty

Jedna z najťažších situácií nastáva vtedy, keď sa snažíš sama. Keď hovoríš, vysvetľuješ, dáváš šance  a druhá strana zostáva pasívna, odmietavá alebo sa vracia k rovnakému správaniu. Vtedy je namieste položiť si otázku: Je toto vzťah, v ktorom môžem byť v pokoji? Alebo len dúfam, že sa niečo zmení? Aj toto uvedomenie je aktom sebaúcty. Dôvera k sebe je rovnako dôležitá ako dôvera k partnerovi. Možno to znie paradoxne, ale niekedy je najväčším problémom to, že prestaneme veriť sami sebe. Že spochybňujeme vlastné hranice, pocity a potreby. Vrátiť dôveru k sebe znamená:

• počúvať, čo cítiš,
• neospravedlňovať sa za svoje hranice,
• dovoliť si povedať „toto mi ubližuje“,
• uvedomiť si, že láska nemá bolieť neustále.

Pomoc nie je zlyhanie

Ak sa v téme dôvery motáte v kruhu, môže veľmi pomôcť párová terapia alebo individuálny rozhovor s odborníkom. Niekedy stačí bezpečný priestor, kde môžeš nahlas pomenovať to, čo doma nejde. Požiadať o pomoc neznamená, že vzťah zlyhal. Znamená to, že ti na ňom – alebo na sebe – záleží.

Vzťah bez dôvery je ako dom bez pevných základov. Môže chvíľu stáť, ale každý otras ho oslabuje. Ak cítiš, že sa vo vzťahu necítiš bezpečne, nie je to slabosť. Je to signál. A ten si zaslúži byť vypočutý. Pretože láska by nemala znamenať neustálu neistotu. Mala by byť miestom, kde sa môžeš nadýchnuť a nie miestom, kde sa bojíš pýtať.

foto: pixabay.com