Keď bolí srdce naozaj: Syndróm zlomeného srdca nie je len metafora
Hovorí sa, že človeku môže puknúť srdce od žiaľu. Väčšina z nás to považuje za obrazné prirovnanie, no medicína potvrdzuje, že zlomené srdce je skutočná diagnóza. Volá sa takotsubo syndróm a spôsobuje ju extrémna emocionálna bolesť. Môže sa objaviť po strate blízkeho človeka, rozchode, šoku či dlhodobom strese. Jeho prejavy pripomínajú infarkt. Telo a duša sú prepojené oveľa silnejšie, než si uvedomujeme. Keď je zranená duša, srdce to doslova cíti.
Keď city zasiahnu telo
Syndróm zlomeného srdca sa objavuje najmä u žien po štyridsiatke, no môže postihnúť kohokoľvek. Spúšťa ho prudký stres alebo emocionálny otras – smrť partnera, rozchod, náhla strata, dlhodobé vyčerpanie či dokonca radostný šok. V tele sa vtedy vyplaví obrovské množstvo stresových hormónov, ktoré spôsobia, že srdcový sval sa na krátky čas oslabí. Objaví sa bolesť na hrudi, dýchavičnosť, búšenie srdca, slabosť. Mnohí ľudia skončia na pohotovosti presvedčení, že prežívajú infarkt, no ich cievy sú v poriadku. Lekári hovoria, že ide o „dočasnú kardiomyopatiu“, ale pre tých, čo ju zažijú, je to niečo oveľa hlbšie. Je to stav, keď sa fyzicky cíti to, čo emočne neunesieme.
Keď duša zlomí srdce
Tento syndróm nie je len o biológii. Je to dôkaz, že naše pocity majú moc ovplyvniť celé telo. Každá strata, bolesť či nepochopenie sa odráža aj na úrovni fyzického srdca. Niektorí psychológovia hovoria, že zlomené srdce vzniká tam, kde sme milovali naplno, dôverovali bez hraníc a zrazu zostali prázdni. Telo sa tak snaží vyrovnať s náhlym preťažením emócií, ktoré už nedokáže spracovať rozumom. A tak sa duševná rana premietne do tela, to znamená, že srdce sa stiahne, stuhne, potrebuje čas, aby sa znovu otvorilo.
Dá sa z neho vyliečiť, ale pomaly
Dobrou správou je, že syndróm zlomeného srdca je väčšinou dočasný. Po niekoľkých týždňoch či mesiacoch sa srdce zväčša zotaví. No proces uzdravenia si vyžaduje nielen lieky, ale aj láskavosť k sebe. Pomáha oddych, pokoj, rozhovory, ticho. Pomáha dovoliť si smútiť, plakať, nič nepretvarovať. Telo potrebuje čas, aby znovu uverilo, že je v bezpečí. A duša potrebuje cítiť, že smie ísť ďalej.
Nie je hanba zrútiť sa. Hanbou je tváriť sa, že nás nič nebolí.
Zlomené srdce sa môže zahojiť, ale už nikdy nebude rovnaké
Možno zostane jemnejšie, citlivejšie, múdrejšie. Možno si už nedovolí ísť tam, kde nie je rešpektované. Možno začne byť vďačné za ticho, pokoj a jednoduché veci.
Zlomené srdce nie je znak slabosti. Je to dôkaz, že ste milovali naplno. Že vaše city mali silu pohnúť celým vaším bytím. A že ste napriek bolesti stále tu – srdce bije, pomalšie, ale silnejšie.
foto: pixabay.com; zdroj: Harvard Health Publishing, Mayo Clinic, American Heart Association
