Doba „vylepšovania“ tváre: prečo ženy podstupujú zákroky?
O tlaku dokonalosti, estetických úpravách a o tom, ako si ženy hľadajú cestu k spokojnosti so sebou – s úpravami aj bez nich.
Nikdy v histórii nebol ženský vzhľad tak pod drobnohľadom ako dnes. Sociálne siete, filtre, dokonale vyhladené tváre, „nenápadné“ úpravy, o ktorých sa hovorí ako o bežnej rutine. Zákroky na tvári sa stali témou, o ktorej sa hovorí otvorenejšie než kedysi a zároveň potichu porovnávajúcej viac než kedykoľvek predtým.
Prečo to ženy robia? Je to túžba po kráse, strach zo starnutia, tlak okolia… alebo niečo hlbšie?
Túžba po kontrole v čase, ktorý mení všetko
Starnutie je prirodzené. A predsa je jednou z vecí, ktoré má dnešná spoločnosť najväčší problém prijať, najmä u žien. Vrásky, ochabnutá pleť, zmeny kontúr tváre sú viditeľným dôkazom času. A práve tvár je to, čo svet vidí ako prvé. Pre mnohé ženy sú estetické zákroky spôsobom, ako získať späť pocit kontroly. Nie nevyhnutne túžba vyzerať ako niekto iný, ale snaha vyzerať „oddýchnutejšie“, „sviežejšie“, „viac ako ja pred pár rokmi“.
Keď porovnávanie bolí viac než vrásky
Sociálne siete vytvorili nový štandard krásy, často nereálny, upravený, filtrovaný. Ženy sa porovnávajú nielen s celebritami, ale aj medzi sebou. A to neustále. V práci, medzi kamarátkami, v online priestore. V tomto prostredí nie je ťažké začať pochybovať o sebe. Zákrok sa potom môže javiť ako rýchle riešenie vnútorného nepokoja. Nie vždy však rieši jeho skutočný zdroj.
Nie je to len o márnivosti
Je dôležité povedať jednu vec nahlas: ženy nepodstupujú zákroky preto, že by boli plytké alebo márnivé. Často je za tým túžba cítiť sa opäť dobre vo vlastnom tele. Znovu sa spoznať v zrkadle. Zmierniť niečo, čo ich dlhodobo trápi. Problém nenastáva vtedy, keď žena urobí vedomé rozhodnutie. Problém nastáva vtedy, keď sa zákroky stávajú jedinou cestou k sebahodnote.
Kde je hranica medzi starostlivosťou a tlakom
Každá žena má právo rozhodovať o svojom tele. Zároveň je však dôležité položiť si úprimnú otázku: Robím to pre seba – alebo preto, aby som zapadla? Ak odpoveď sprevádza strach, že bez úprav nebudeme dosť, je možno čas zastaviť sa. Nie kvôli zákroku samotnému, ale kvôli vzťahu k sebe.
Ako sa cítiť dobre vo svojej prirodzenej podobe
Pocit spokojnosti so sebou nezačína v ambulancii. Začína v tom, ako sa na seba pozeráme. Pomáha prestať sa porovnávať s upravenými obrazmi reality, vnímať tvár ako mapu života, nie ako chybu, starať sa o seba s láskavosťou, nie s kritikou, obklopiť sa ľuďmi, ktorí nás nehodnotia podľa vzhľadu. Pravda je, že sebavedomie neprichádza z hladkej pleti, ale z prijatia.
Krása, ktorá nie je rovnaká pre všetkých
Skutočná krása nie je uniformná. Nie je bez vrások, bez emócií, bez príbehu. Je živá, meniaca sa, osobná. A každá žena má právo si zvoliť vlastnú cestu, či už vedie cez zákroky, alebo cez prijatie prirodzenosti. Dôležité je len to, aby to nebolo z tlaku, ale z vnútornej istoty.
Doba „vylepšovania“ tváre nám ponúka možnosti, ale aj otázky. Tou najdôležitejšou je, či si dovolíme byť dosť aj bez nich. Pretože cítiť sa dobre vo svojej prirodzenej podobe nie je slabosť. Je to tichá sila ženy, ktorá vie, že jej hodnota nezačína ani nekončí v zrkadle.
foto:
