Celý víkend spolu doma a už sa hádajú. Prečo to tak je?

Sobota ráno. A už to začalo.

Ešte ani nedojedli raňajky a už počujete:

„To je moje!“

„Nie je!“

„Mamaaaa!“

Povzdychnete si. Je sobota. Celý víkend pred vami. A deti sa už teraz bijú o ovládač.

Prečo sa konflikty doma stupňujú práve vtedy, keď máte čas byť spolu? Prečo sa súrodenci dokážu hrať v škôlke pokojne, no doma sa nedokážu dohodnúť ani päť minút?

Nie sú zlé deti. A nie ste zlá mama. Je to normálne a má to svoje jasné dôvody.

Blízkosť vytvára trenie

V škole má každé dieťa svoj priestor. Svoju lavicu. Svojich kamarátov. Vlastný program.

Doma? Delia sa o všetko.

O obývačku, hračky, o televíziu, o vás.

A čím dlhšie sú spolu, tým viac sa ten priestor zmenšuje. Zrazu musí jedno ustúpiť, druhé čakať, tretie sa prispôsobiť.

Podľa Child Development Institute, súrodenecká rivalita sa zvyšuje v situáciách, keď deti súťažia o pozornosť rodiča alebo o zdroje. Doma, kde je všetko spoločné, je toto napätie prirodzené.

Predstavte si:

V škôlke si každý zoberie, čo chce. Doma musia zdieľať. V škôlke má každý svoj čas s pani učiteľkou. Doma chcú obe – práve teraz – vás.

Blízkosť nie je vždy len krásna. Niekedy je náročná.

Energia, ktorá nemá kam

Deti majú nekonečnú energiu. A keď ju nemajú kam dať, obrátia ju na seba navzájom.

Cez týždeň sa vyberajú v škole, majú telocvik, prestávky vonku. Víkend doma, najmä keď prší alebo je zima, znamená uzavretý priestor.

A vtedy sa stáva, že nuda sa mení na provokáciu.

„Prestaaaň!“

„Nedotýkaj sa ma!“

„Mamaaaa, on ma škriabe!“

Nie je to zloba. Je to energia, ktorá potrebuje ventil  a keď ho nemá, nájde si ho v súrodencovi.

Súťažia o vás, nie o hračku

Možno ste si všimli: Väčšina hádok nie je o tom, o čom sa hádajú.

Nie je to o aute. Nie je to o mieste na gauči. Je to o vašej pozornosti.

Keď sú deti dlhšie doma, chcú vás všetky naraz. A keď nemôžu mať pozornosť len pre seba, niekedy ju získavajú… hádkou.

Lebo hádka zaručene prinesie vašu reakciu. Aj keď je to len „Prestaňte!“ – je to reakcia. Je to potvrdenie: „Mama ma vidí.“

Psychológovia z American Academy of Pediatrics vysvetľujú, že konflikty doma medzi súrodencami často nie sú o predmete sporu. Sú o potrebe byť videný, dôležitý, milovaný.

A keď sa tá potreba naplní inak, hádky klesajú.

Doma si dovolia byť skutočné

Všimli ste si, že keď máte návštevu, deti sú ako anjelici? Keď sú u babky, sú vzorní. Hádajú sa len doma.

Prečo?

Pretože doma je bezpečie. Doma si môžu dovoliť ukázať frustráciu, únavu, žiarlivosť, hnev. Vedia, že ich budete milovať aj tak.

Vonku sa musia ovládať. Doma nemusia.

To nie je zlé správanie. To je dôvera.

Len niekedy je tá dôvera… hlučná.

Hádky detí ako tréning do života

Možno vám to teraz príde len ako stres v rodine. Hluk. Chaos. Nekonečné „Mamaaaa!“

Ale čo ak vám poviem, že hádky detí sú vlastne tréning?

Keď sa deti hádajú, učia sa:

• Ako vyjadriť hnev bez násilia.
• Ako vyjednávať („Ty budeš mať auto teraz, ja potom“).
• Ako ustúpiť  a kedy nie.
• Ako sa ospravedlniť.
• Ako odpustiť.

Toto sú životné zručnosti, ktoré sa nedajú naučiť z knihy. Dajú sa naučiť len praxou  a súrodenci sú ich prvý tréningový partner.

Áno, je to hlučné. Áno, je to vyčerpávajúce. Ale nie je to zbytočné.

Vaša úloha nie je zastaviť každý konflikt. Je to sprevádzať ich pri učení sa riešiť ho.

Čo s tým môžete urobiť?

Dajte každému chvíľu len s vami. Aj pätnásť minút osobitne s jedným dieťaťom dokáže zázraky.

„Teraz som len s tebou.“

Táto veta naplní nádobu pozornosti a potreba súťažiť klesne.

Nechajte ich vybehať energiu

Von. Do parku. Na dvor. Aj keď je chladno. Aj keď prší. Oblečte ich a pusťte ich von.

Energia potrebuje priestor. Inak sa obráti dovnútra a to bolí.

Nedajte pozornosť hádke, ale spolupráci

Keď sa bijú, vyriešte to krátko, pokojne, bez drámy.

Keď sa hrajú pekne, všimnite si to nahlas.

„Páči sa mi, ako ste si spolu postavili vežu.“

Pozornosť posilňuje správanie. Dostanú ju za pokoj, budú ho hľadať.

Prijmite, že víkend nie je dokonalý

Nebudú sa hrať pokojne celý deň. Nebudú sa milovať každú minútu.

Budú sa hádať. Aj plakať. Budú kričať.

A to je v poriadku. Učia sa byť spolu, deliť sa, riešiť konflikty.

Vaša úloha nie je zastaviť každú hádku. Vaša úloha je byť pri tom – pokojne, trpezlivo, s dôverou, že sa to naučia.

Nie je to o dokonalosti

Konflikty doma nie sú dôkazom toho, že niečo robíte zle. Sú dôkazom toho, že vaše deti sú spolu. Že majú energiu. Že sa učia.

Je to hlučné. Je to vyčerpávajúce. Ale je to normálne.

A keď budú o desať rokov spomínať na víkendy? Nebudú si pamätať hádky. Budú si pamätať, že boli doma. Spolu. A že to bolo ich.