Atypický autizmus: Keď dieťa „zapadá aj nezapadá“

Keď sa správanie „nevojde do škatuliek“

Niektoré deti pôsobia navonok úplne „v poriadku“. Rozprávajú, smejú sa, vedia sa hrať s rovesníkmi, no zároveň v určitých situáciách reagujú inak, nečakane, citlivejšie, alebo sa zdanlivo „odpoja“. Možno nerozumejú irónii, zmenám v pláne, alebo sú veľmi viazané na svoj denný režim. A práve vtedy rodičia či učitelia začnú tušiť, že za tým môže byť viac než len „iná povaha“.

Tento obraz často opisuje deti s atypickým autizmom: diagnózou, ktorá sa na prvý pohľad nemusí javiť ako klasický autizmus, no stále patrí do spektra porúch autistického spektra (PAS).

Čo znamená atypický autizmus

Atypický autizmus je termín, ktorý sa používa pre deti (alebo dospelých), u ktorých sa prejavujú niektoré, ale nie všetky znaky klasického autizmu. Zvyčajne sa líši v troch oblastiach:

• Vek nástupu: prejavy sa objavia neskôr ako pri detskom autizme, často až po treťom roku života.
• Rozsah symptómov: dieťa nemusí spĺňať všetky diagnostické kritériá, ale má jasné znaky odlišného vnímania sveta.
• Intenzita prejavov: niektoré deti majú len mierne ťažkosti so sociálnou interakciou, iné s rečou, niektoré pôsobia „normálne“ v bežnom rozhovore, ale majú problém v kolektíve.

Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-10) patrí atypický autizmus medzi pervazívne vývinové poruchy. V novšej klasifikácii (ICD-11) sa všetky tieto formy spájajú pod jednotný pojem porucha autistického spektra (PAS),  práve preto sa dnes často hovorí o „autistickom spektre“, kde má každý človek svoje jedinečné miesto.

Ako sa prejavuje atypický autizmus

Prejavy atypického autizmu bývajú rôznorodé – niekedy nenápadné, inokedy zreteľné. Rodičia si môžu všimnúť: obmedzený očný kontakt alebo zvláštny spôsob komunikácie, ťažkosti s porozumením emócií druhých, potrebu opakujúcich sa rituálov a rutiny, citlivosť na zvuky, svetlo či dotyk, oneskorený vývoj reči, alebo naopak veľmi vyspelú slovnú zásobu, problém s kolektívom, ale záujem o dospelých, alebo mladšie deti.

Niektoré deti sa v škole javia ako „tiché, zasnívané“ alebo „vlastným svetom“. Často ide o tie, ktoré majú vysoké kompenzačné schopnosti: naučili sa prispôsobiť, aby „zapadli“. No doma, v bezpečnom prostredí, sa napätie uvoľní a prídu záchvaty plaču, úzkosti či podráždenia.

Diagnostika a včasné rozpoznanie

Diagnostika atypického autizmu býva náročná práve preto, že dieťa „nezapadá do typického obrazu“. Mnoho detí dostane diagnózu až v neskoršom veku, keď sa objavia problémy v škole, pri socializácii alebo v emočnej regulácii. Psychológ alebo psychiater pri diagnostike hodnotí tri oblasti: sociálne zručnosti, komunikáciu a správanie. Súčasťou býva aj pozorovanie dieťaťa v rôznych prostrediach, rozhovory s rodičmi a testy vývinu.

Včasné rozpoznanie je kľúčové. Čím skôr sa začne s podporou, tým lepšie sa dieťa adaptuje. Nejde pritom o „liečbu“, ale o pomoc pri rozvoji komunikačných schopností, zvládaní emócií a sebavedomí.

Ako pomôcť dieťaťu s atypickým autizmom

Najdôležitejšie je pochopenie a trpezlivosť. Dieťa s atypickým autizmom nie je „zlé“, „neposlušné“ ani „rozmaznané“. Jeho mozog jednoducho spracúva informácie inak.

Pomáha: jasná štruktúra dňa a predvídateľné prostredie, pokojná komunikácia a jednoduché inštrukcie, využívanie obrázkov, gest a vizuálnych pomôcok, rešpektovanie senzorických citlivostí, podpora silných stránok dieťaťa, ako záujmy, pamäť, kreativita.

Veľký význam má aj spolupráca školy a rodiny. Učitelia by mali poznať individuálne potreby dieťaťa a vytvárať mu bezpečné prostredie, bez výsmechu či sociálneho tlaku.

Rodič nie je sám

Atypický autizmus často znamená aj emočnú záťaž pre rodiča. Strieda sa bezmocnosť, strach a únava. Je dôležité pamätať, že aj rodič potrebuje podporu – od psychológa, skupiny rodičov, ale aj od blízkych.

Ak máte pochybnosti o správaní svojho dieťaťa, nebojte sa vyhľadať odborníka. Diagnóza nie je koniec sveta, je to kľúč k pochopeniu a cesta, ako dieťaťu aj sebe uľahčiť život.

Atypický autizmus nie je hranica medzi „normálnym“ a „iným“. Je to len iný spôsob, ako dieťa vníma svet. S pochopením, trpezlivosťou a odbornou podporou môžu tieto deti vyrásť v empatických, zvedavých a tvorivých ľudí, ak ich prijmeme takých, akí sú.