Nekonečný boj so spánkom dieťaťa: Kto vyhrá?
Spánok je pre deti rovnako dôležitý ako kvalitná strava či láskyplná starostlivosť. Ovplyvňuje ich rast, mozgový vývin, správanie aj emócie. Vedci aj detské zdravotnícke organizácie odporúčajú konkrétne množstvo spánku podľa veku dieťaťa a vysvetľujú, aké dôsledky má jeho nedostatok.
Bábo bojujúce proti spánku a na druhej strane mama, ktorá zo všetkých síl odháňa veľkú únavu. Je vám to povedomé? Akoby aj nie, tento nekonečný zápas, ktorý sa opakuje dennodenne pozná väčšina z nás a bohužiaľ, nik z neho nevychádza víťazne.
Prečo to vlastne deti robia? Prečo nechcú spať?
Koľko by mali deti spať?
Asi každý rodič sa v istom okamihu dostane do štádia, keď zvažuje, čo ďalej a má pocit, že nerieši nič iné iba spánok. “Spí? Koľko spalo? Zasa nespí? Dočerta, ako ho mám uspať? Chcem konečne spať!!!”
Keď sa zdá, že to už viac nezvládame, naše presvedčenie, že dieťa naučíme spať prebije niečo silnejšie… Myšlienka, že možno to naše bábo až tak veľa spať nepotrebuje. Alebo nás len tento zdanlivo márny boj jednoducho vyčerpal natoľko, že už ďalej nevládzeme.
A vy sa sami seba opýtate: “Mám ho teda naďalej nútiť spať alebo to vzdám a len počkám, až sa samo unaví?” A niektorí to aj skutočne skúsia, riadiť sa podľa svojho dieťaťa. Akurát, že nie vždy to prinesie vytúžené ovocie, teda presnejšie spanie.
Je síce pravda, že každé dieťa je individualita, no platí to aj pri spánku?
Odborníci majú jasno v dôležitosti spánkovej rutiny u detí a jej vplyv na zdravie rozhodne nespochybňujú. Zvykne sa uvádzať odporúčaný počet hodín spánku v závislosti od veku dieťaťa, aby bol zaručený jeho dobrý telesný a duševný vývoj.
Spánok = psychohygiena, vďaka čomu sa nervový systém dieťaťa zregeneruje a načerpá nové sily.
A to bez dostatočného, naviac ešte aj kvalitného oddychu nejde. Preto, keď si naši drobci neodpočinú, sú plačliví, podráždení, nervózni až hyperaktívni, čím znervóznia, podráždia a často i rozplačú aj svojich rodičov.
Dôvody nespánku u detí
Možno ste už vyskúšali všetko a to vaše bábo stále vzdoruje. Nie a nie nabehnúť na odporúčaný (a rodičmi milovaný) systém, ktorý by spoľahlivo fungoval.
“Nepáči sa mu v postieľke? Bojí sa tmy? Ale plače aj cez deň…Tak mu asi prekáža svetlo. Alebo len chce byť pri mne, na rukách?”
Napadajú vám ešte nejaké ďalšie otázky? Jasné, ešte aspoň sto, veď ste si ich opakovali (opakujete) stále dookola, popri tom, ako sa pokúšate ukolísať či inak uspať vaše dieťatko. A ono tak úspešne odoláva, bez ohľadu na to, koľko je hodín či ako ste unavení vy. No povedzte, dá sa toto vôbec prežiť?
Rodičia, prežijete to
Áno, dá sa to “iba” prežiť a ak ste ešte len na začiatku tohto boja, pripravte sa na to, že môže trvať dlho (ale aj nemusí), bude únavný (pre vás i vaše dieťa) a ani jeden z vás z toho nevyjde ako víťaz (dosiahnete maximálne remízu, aj to poriadne vydretú).
Ako však uvádzajú múdre zdroje (aj skúsenosti mnohých vytrvalých mamičiek), režim detí sa zvykne (mal by sa) vekom upravovať.
Kým novorodenci ešte nerozoznávajú deň a noc, z čoho plynie množstvo únavy a nedorozumení, detičky staršie sa pomaly, no isto naučia kedy a koľko majú spať.
Už okolo štyroch mesiacov by mali byť schopné vnímať denný i nočný režim (ak ich teda na niečo také nastavujete), dôležité je ale učiť ich to ozaj poctivo. Ukladať ich spať v rovnaký čas, každý deň bez výnimky, pričom zvyknú pomáhať aj uspávacie rituály. Niekde zafunguje večerné kúpanie (ale inde zasa vôbec a dieťatko je po ňom ešte viac rozrušené), možno pomôže jemné masírovanie olejom, mnoho bábätiek zaspáva prisatých na mamičke (no potom sa rovnako rýchlo ako zaspali, aj zobudia, akonáhle ich od prsníka odpojíte)… Na porazenie!
Rada na záver? Asi to, že hoci žiadna univerzálna uspávacia technika neexistuje ani nefunguje stopercentne, stojí za to zabojovať (a skúšať, skúšať a znova skúšať všetko, čo sa dá). Najväčšou odmenou vám bude spokojné, vyspaté dieťatko a možnosť tiež si trošku pospať.
zdroj/foto: link.springer.com, sleephealth.org/Pixabay
