Workoholizmus: Keď práca prestane byť cieľom a stane sa únikom
rečo sa z pracovitosti stáva závislosť a ako si znovu nastaviť zdravý vzťah k práci
V spoločnosti sa pracovití ľudia obdivujú. Ten, kto „maká od rána do večera“, je často vnímaný ako úspešný, ambiciózny a zodpovedný. Lenže existuje tenká hranica medzi zdravou pracovnou etikou a workoholizmom. A keď ju prekročíš, práca sa prestáva byť nástrojom naplnenia a stáva sa spôsobom úniku pred sebou samým.
Workoholizmus nie je len o dlhých hodinách v kancelárii. Je o neustálej potrebe byť produktívny. O výčitkách, keď oddychuješ. O neschopnosti vypnúť hlavu. O tom, že aj vo voľnom čase myslíš na maily, úlohy a povinnosti. O pocite, že ak práve nerobíš niečo „užitočné“, strácaš hodnotu.
Ako spoznáš, že práca ti prerástla cez hlavu
Mnohí workoholici si svoju závislosť ani neuvedomujú. Navonok vyzerajú úspešne. Majú výsledky, kariéru, uznanie. Vnútri však často cítia prázdno, únavu a neustály tlak.
Typické signály workoholizmu sú:
- neschopnosť oddychovať bez pocitu viny
- kontrolovanie mailov aj večer a cez víkend
- podráždenosť, keď nemáš čo robiť
- zanedbávanie vzťahov a seba
- pocit, že nikdy nerobíš dosť
Práca sa pre nich stáva identitou. Keď sa zastavia, prichádza nepokoj. Keď nemajú výkon, prichádza pocit viny. A práve vtedy sa začína začarovaný kruh prepracovania.
Prečo sa ľudia stávajú workoholikmi
Za workoholizmom sa často skrýva strach. Strach zo zlyhania. Strach z odmietnutia. Strach nebyť dosť dobrý. Mnohí ľudia pracujú nadmerne preto, aby nemuseli čeliť vlastným emóciám, problémom vo vzťahoch alebo vnútorným neistotám.
Práca sa stáva bezpečnou zónou. Miestom, kde máš kontrolu. Kde dostávaš uznanie. Kde sa cítiš „potrebný“. Lenže telo dlhodobo fungovať na výkonovom režime nedokáže. Skôr či neskôr prídu signály: vyčerpanie, nespavosť, úzkosť, bolesti hlavy, strata radosti, vyhorenie. To, čo kedysi prinášalo uspokojenie, sa zmení na povinnosť, ktorá ťa ničí. Zdravý vzťah k práci neznamená robiť menej. Znamená robiť vedome. Znamená vedieť vypnúť bez výčitiek. Dopriať si oddych bez pocitu viny. Uvedomiť si, že tvoja hodnota nie je rovná tvojmu výkonu.
Zmena nezačína výpoveďou ani radikálnym obratom. Začína malými krokmi. Nastavením hraníc. Uvedomením si vlastných potrieb. Naučením sa povedať nie. A hlavne tým, že si dovolíš byť človekom, nie strojom.
Oddych nie je slabosť. Je to základ mentálneho zdravia, vzťahovej pohody a dlhodobej výkonnosti. Skutočný úspech totiž nie je len o výsledkoch. Je o tom, či dokážeš žiť život, ktorý ťa nielen živí, ale aj napĺňa.
foto: chatgpt
