Cítite to aj vy? Pocit prázdna po sviatkoch. Prečo to tak je a čo s tým?
Zistite, čo je to post-event crash, prečo nás ticho znepokojuje a ako tento stav prijať bez zbytočného tlaku na výkon.
Sviatky sa skončili. Dom je tichší, svetlá na stromčeku zhasli a kalendár, ktorý bol ešte pred pár dňami preplnený termínmi, sa zrazu vyprázdnil. Navonok by malo prísť dlho očakávané uvoľnenie a pokoj. A predsa sa v mnohých ženách objaví zvláštny, ťažko opísateľný stav.
Pocit prázdna po sviatkoch.
Nie je to smútok v pravom zmysle slova, ani klinická depresia. Je to skôr ticho, ktoré je hlasnejšie, než sme čakali. Pocit, že jedna intenzívna etapa skončila a my sa ocitáme v akomsi „medzipriestore“„ kde ešte nevieme, čo príde ďalej. Ak to prežívate, vedzte, že v tom nie ste sama a tento stav nie je znakom vašej slabosti či nevďačnosti.
Biológia „dojazdu“: Keď hormóny stíchnu
Počas decembra náš mozog funguje na vysoké obrátky. Neustále produkuje zvýšené množstvo dopamínu – hormónu, ktorý je spojený s očakávaním, plánovaním a odmenou. Tešíme sa na darčeky, organizujeme stretnutia, prežívame radosť z príprav.
Keď sa však všetky tieto podnety náhle vytratia, nastáva takzvaný „post-event crash“ (prepad po udalosti). Hladina stimulačných látok v mozgu prirodzene klesne a kým sa nervový systém vráti do svojej základnej rovnováhy, prechádzame fázou útlmu.
Výsledkom je práve ten známy pocit prázdna, vnútorné otupenie alebo dočasná strata motivácie. Vaše telo sa nesnaží sabotovať vašu pohodu, len sa regeneruje po období vysokej emocionálnej stimulácie.

Prečo nás ticho po sviatkoch tak znepokojuje?
V našej kultúre zameranej na neustály výkon sme si odvykli od ticha a nečinnosti. Sme naučené, že každé prázdno je problém, ktorý treba okamžite „opraviť“. Zaplniť ho novými plánmi, prísnymi predsavzatiami alebo ďalšou aktivitou. Psychológovia však hovoria o fenoméne hedonickej adaptácie. Náš mozog si rýchlo zvykne na vysokú mieru podnetov a keď o ne príde, vníma to ako stratu.
Pocit prázdna po sviatkoch je v skutočnosti stretom s vlastným vnútrom. Keď utíchne vonkajší hluk návštev a povinností, pozornosť sa vracia k vám.
Vtedy sa môžu objaviť otázky, ktoré ste počas decembra nemali čas počuť:
„Som skutočne spokojná s tým, ako trávim svoj čas?“
„Kde v tom celom kolotoči zostalo miesto pre mňa?“
„Čo mi v mojom bežnom živote chýba, keď sa cítim takto prázdna?“
Tento stav nie je nepriateľ. Je to vzácny priestor, v ktorom sa konečne môže ozvať váš skutočný vnútorný hlas.
Čo s tým robiť (a čo rozhodne nerobiť)?
Ak prežívate pocit prázdna po sviatkoch, najdôležitejšie je nesnažiť sa ho okamžite potlačiť. Skúste ho namiesto toho len „uniesť“.
Čo Vám môže podľa odborníkov pomôcť:
- Odložte veľké rozhodnutia: Január v stave emocionálneho útlmu nie je ideálny čas na radikálne životné zmeny. Doprajte si aspoň dva týždne na adaptáciu.
- Pomenujte svoje pocity: Povedzte si nahlas: „Teraz cítim prázdno a je to v poriadku. Moje telo si len odvyká od zhonu.“
- Hľadajte drobné kotvy: Nemusíte hneď plánovať dovolenku. Stačí malý rituál – šálka čaju pri knihe, krátka prechádzka alebo tichých 10 minút ráno.
- Dovoliť si „medzičas“: Nemusíte mať hneď jasno v tom, aký bude Váš rok 2026. Niekedy je v poriadku len byť a pozorovať.

Kedy zbystriť pozornosť?
Hoci je pocit prázdna po sviatkoch bežným psychologickým javom, je dôležité sledovať jeho dĺžku. Ak tento stav pretrváva dlhšie ako tri týždne, ak pociťujete hlbokú beznádej, stratu chuti do jedla alebo nespavosť, môže ísť o hlbší problém, ktorý si vyžaduje rozhovor s odborníkom.
Požiadať o pomoc nie je zlyhanie, ale prejav najvyššej zodpovednosti voči sebe.
Pocit prázdna po sviatkoch neznamená, že váš život stratil zmysel. Znamená len to, že sa skončila jedna intenzívna kapitola a nová sa ešte len začína písať. Nemusíte ju hneď zaplniť činom.
Aj ticho má svoj hlboký význam a niekedy je práve ono tou pôdou, z ktorej neskôr vyrastie niečo nové a autentické.
Dovoľte si v tomto medzičase jednoducho len byť.
Upozornenie: Tento článok má informačný charakter a slúži na podporu duševného zdravia. Nenahrádza však odbornú diagnostiku ani liečbu.

