Úzkosť u dospievajúcich: kde je hranica medzi pubertou a problémom

Zatváranie sa do izby, výkyvy nálad, podráždenosť, mlčanie.

Mnohí rodičia si pri dospievaní svojich detí kladú rovnakú otázku:

Je to ešte puberta, alebo už niečo, čo by sme mali riešiť?

Úzkosť u dospievajúcich je dnes jednou z najčastejších tém v ambulanciách detských psychológov a pediatrov. A zároveň jednou z najťažších na rozpoznanie. Nie preto, že by rodičia neboli všímaví, ale preto, že hranica medzi normálnym vývinom a psychickým problémom býva v tomto období veľmi tenká.

Puberta nie je pokojné obdobie a to je v poriadku

Dospievanie je samo o sebe náročné.
Telo sa mení, hormóny kolíšu, mozog sa ešte len „prestavia“ do dospelejšieho fungovania. Najmä oblasť zodpovedná za reguláciu emócií dozrieva neskôr než emócie samotné.

To znamená, že:

• silné emócie sú bežné
• neistota a precitlivenosť sú normálne
• občasná úzkosť patrí k vývinu

Krátkodobý stres pred skúškou, nervozita v nových situáciách či obavy z prijatia medzi rovesníkmi nie sú automaticky problémom.

Kedy sa z bežnej úzkosti stáva niečo viac

Odborníci sa zhodujú, že dôležitý nie je samotný výskyt úzkosti, ale jej intenzita, trvanie a dopad na každodenný život.

Varovným signálom je najmä to, ak úzkosť:

• pretrváva dlhodobo (týždne až mesiace),
• výrazne zasahuje do školy, spánku alebo vzťahov,
• vedie k vyhýbaniu sa bežným situáciám

Inými slovami: Puberta môže byť búrlivá, ale nemala by dieťa paralyzovať.

 

Ako sa úzkosť u dospievajúcich môže prejavovať

Úzkosť sa u tínedžerov často neprejavuje tak, ako si ju predstavujeme u dospelých. Namiesto slov „bojím sa“ alebo „som úzkostný“ sa objavujú iné signály.

Môže ísť napríklad o:

• časté bolesti hlavy alebo brucha bez jasnej príčiny
• odmietanie školy alebo spoločenských situácií
• problémy so spánkom
• podráždenosť, výbuchy hnevu alebo úplné stiahnutie sa
• nadmerné obavy z chýb, zlyhania alebo hodnotenia

Portál Child Mind Institute upozorňuje, že úzkosť sa u detí a dospievajúcich veľmi často „maskuje“ ako vzdor, apatia alebo fyzické ťažkosti, čo vedie k tomu, že býva dlho nepochopená

 

Prečo dnes o úzkosti u tínedžerov počúvame viac než kedysi

Mnohí rodičia majú pocit, že „kedysi to tak nebolo“. Čiastočne je to pravda, ale nie celá.

Odborníci upozorňujú, že:

• dnešní dospievajúci čelia väčšiemu tlaku na výkon
• sú neustále porovnávaní (najmä cez sociálne siete)
• vyrastajú v období neistoty a rýchlych zmien

Podľa World Health Organization patria úzkostné poruchy medzi najčastejšie psychické ťažkosti v období dospievania a významne ovplyvňujú kvalitu života mladých ľudí

Zároveň však platí, že dnes máme viac informácií a menšie tabu okolo duševného zdravia  a to je pozitívny posun.

Kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc

Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie rodiča. Znamená to všímavosť.

Odborníci odporúčajú obrátiť sa na pediatra, psychológa alebo psychiatra vtedy, ak:

• úzkosť pretrváva niekoľko týždňov bez zlepšenia
• dieťa sa prestáva tešiť na veci, ktoré mu kedysi robili radosť
• objavujú sa panické ataky
• úzkosť výrazne narúša fungovanie rodiny

Včasná podpora môže výrazne znížiť riziko, že sa problém prehĺbi.

Čo môže rodič urobiť hneď, bez odborných zásahov

Základom je bezpečný priestor.
Nie riešenia, nie rady, ale pocit, že dieťa môže hovoriť bez posudzovania.

Jednoduché vety, ktoré odborníci odporúčajú:

„Vidím, že to pre teba nie je ľahké.“

„Nemusíš to zvládať sám/sama.“

„Ak budeš chcieť, môžeme hľadať pomoc spolu.“

 

Úzkosť u dospievajúcich nemusí automaticky znamenať problém. Patrí k vývinu, k hľadaniu identity, k dozrievaniu.

Rozdiel medzi pubertou a problémom však spočíva v tom, či úzkosť dieťaťu umožňuje žiť, alebo mu v živote bráni.

Všímavosť, pokojná komunikácia a ochota hľadať pomoc vtedy, keď je to potrebné, sú tým najlepším, čo môžu rodičia svojim deťom dať.

 

Upozornenie: Tento článok má informačný charakter a nenahrádza odborné vyšetrenie ani individuálne odporúčanie zdravotníckeho pracovníka.