Kedy už nejde len o únavu: ako spoznať syndróm vyhorenia
O hranici medzi bežným vyčerpaním a stavom, keď telo aj myseľ hovoria dosť – a už ich nemožno ignorovať.
Únava patrí k životu. Najmä ak sa snažíš stíhať prácu, rodinu, povinnosti, vzťahy aj samu seba. No niekedy príde moment, keď si povieš: „Oddýchnem si a bude dobre.“ Lenže dobre nie je. Ani po víkende. Ani po dovolenke. Ani po spánku.
A práve vtedy sa začíname približovať k niečomu vážnejšiemu než je obyčajná únava.
Čo je syndróm vyhorenia?
O syndróme vyhorenia hovoríme vtedy, keď dlhodobý stres, tlak a preťaženie vedú k hlbokému fyzickému, psychickému a emocionálnemu vyčerpaniu. Nie je to slabosť. Nie je to len „zlé obdobie“. Je to stav, keď telo aj myseľ prestávajú vládať fungovať tak, ako predtým. Vyhorenie nevznikne zo dňa na deň. Prichádza potichu. Nenápadne. Často vtedy, keď dlhodobo fungujeme „na výkon“ a ignorujeme vlastné potreby.
Kedy už nejde len o únavu?
Únava sa dá dospať. Vyhorenie nie. O syndróme vyhorenia hovoríme najmä vtedy, keď sa objavujú tieto signály:
- neustála vyčerpanosť, ktorá nemizne ani po oddychu,
- strata motivácie a radosti z vecí, ktoré ti kedysi dávali zmysel,
- podráždenosť, cynizmus alebo otupenosť,
- pocit prázdnoty a bezvýznamnosti,
- znížená výkonnosť a sústredenie,
- časté bolesti hlavy, žalúdka, nespavosť,
- pocit, že len prežívaš, nie žiješ.
Mnohé ženy tieto príznaky zľahčujú. Naučili sa fungovať aj unavené. Aj preťažené. Aj bez priestoru pre seba. A práve preto je vyhorenie také nebezpečné. Prečo sa vyhorenie často týka „tých silných“? Syndróm vyhorenia sa často objavuje u ľudí, ktorí sú: zodpovední, empatickí, zvyknutí zvládať veľa, málo si pýtajú pomoc.
Vyhorenie nie je zlyhanie
U mám, opatrovateliek, pomáhajúcich profesií, ale aj u žien, ktoré majú pocit, že musia všetko zvládnuť samy. Vyhorenie nevzniká preto, že niekto nerobí dosť.
Vzniká preto, že robí príliš veľa – príliš dlho.
Čo robiť, keď sa v tom spoznávaš?
Prvým krokom nie je zmena celého života. Prvým krokom je priznanie si pravdy. Že si unavená. Že to už nejde tak ako doteraz. Že potrebuješ zmenu – nie ďalšie „vydrž“. Pomáha:
- hovoriť o tom nahlas,
- vyhľadať odbornú pomoc bez hanby,
- znížiť nároky (najmä tie na seba),
- urobiť malé, ale pravidelné kroky k oddychu.
Vyhorenie nie je zlyhanie
Je to signál. Že niečo dlhodobo nefunguje. Že si prekročila vlastné hranice príliš často. A ak si dnes kladieš otázku, či nejde už o vyhorenie, možno je to preto, že tvoje telo a myseľ si konečne pýtajú pozornosť. Nie je neskoro. Ale je čas prestať to ignorovať.
foto: pixabay.com
