Pes ako terapia? Čo sa deje s našou psychikou, keď ho pohladíme

Možno to poznáte.
Prídete domov po náročnom dni, v hlave vám beží zoznam starostí a telo je napäté. A potom si sadnete, pes sa k vám pritúli a vy mu automaticky prejdete rukou po chrbte.

Bez slov.
Bez vysvetľovania.
A zrazu sa vám dýcha o niečo ľahšie.

Nie je to náhoda. A nie je to len pocit.

Prečo má dotyk so psom taký silný účinok

Dotyk je jedným zo základných regulačných mechanizmov nášho nervového systému. Keď hladíte psa, v tele sa aktivujú procesy, ktoré sú priamo spojené s pocitom bezpečia.

Výskumy ukazujú, že pri kontakte so psom sa zvyšuje hladina oxytocínu – hormónu, ktorý súvisí s dôverou, pripútaním a upokojením. Zároveň môže klesať hladina stresového hormónu kortizolu.

Štúdia publikovaná v databáze National Institutes of Health (NIH) popisuje, že vzájomná interakcia medzi človekom a psom vedie k hormonálnym zmenám, ktoré podporujú pokoj a sociálnu väzbu

Telo dostáva signál: Ste v bezpečí.

Pes a úzkosť: Tichá regulácia nervového systému

Úzkosť nie je len „v hlave“. Je to stav celého nervového systému, ktorý je dlhodobo v pohotovosti. Pes, najmä ten, s ktorým máme vytvorenú vzťahovú väzbu, dokáže túto pohotovosť znižovať.

Nie preto, že by riešil problém.
Ale preto, že je prítomný.

Cleveland Clinic uvádza, že domáce zvieratá môžu mať pozitívne účinky na naše zdravie, práve vďaka kombinácii dotyku, rutiny a vzťahu.

Pes nehodnotí, nepýta sa, nečaká výkon.

A to je presne to, čo mnohým ženám chýba v každodennom živote plnom povinností, zodpovednosti a mentálnej záťaže. Pes je jedným z mála vzťahov, kde netreba nič manažovať, vysvetľovať ani komentovať. Stačí byť.

Prečo pes „funguje“ aj vtedy, keď nič iné nepomáha

Keď sme úzkostní, často máme problém prijať rady. Slová nás zahlcujú. Logické vysvetlenia nepomáhajú.

Pes pracuje inak. Cez telo.

V psychológii sa používa pojem ko-regulácia: Pokoj jednej bytosti pomáha upokojiť druhú. Pes so stabilným správaním, pomalým dychom a uvoľneným telom dáva nášmu nervovému systému jasný signál, že sa môže uvoľniť.

To je dôležité aj v momentoch, keď prežívame mozgovú hmlu. Stav, v ktorom sme „uviaznuté v hlave“. Kontakt so psom nás prirodzene uzemňuje v prítomnosti, v tele, v realite.

Únava mozgu sa nie vždy dá dospať. Niekedy sa musí uvoľniť.

Malý osobný moment

Keď po dopísaní tohto textu položím ruku na hlavu svojho psa, presne cítim to, o čom píšem. Dych sa spomalí, myšlienky ustúpia a na chvíľu nie je potrebné nič riešiť.

Len byť.

Nie je to náhrada terapie, ale je to opora

Je dôležité povedať že:
Pes nie je liečbou úzkosti ani psychických porúch. No môže byť významnou oporou.

Bez tlaku. Bez očakávaní. Bez slov.

Pre mnohých ľudí je práve táto tichá prítomnosť jedným z mála momentov dňa, kedy si nervový systém skutočne oddýchne.

Keď hladíte psa, nerobíte nič výnimočné.
Ale vo vašom tele sa deje veľa.

Spomaľuje sa dych.
Uvoľňuje sa napätie.
Mozog dostáva správu, že na chvíľu nemusí byť v strehu.

Pes ako terapia?
Možno nie v medicínskom zmysle, ale ako tichý regulátor úzkosti, stresu a preťaženia má v našich životoch miesto, ktoré by sme nemali podceňovať.