Učme deti hygiene rúk, ale s mierou

V dobe, keď sa všetko dezinfikuje a sterilizuje, zabúdame, že trocha špiny ešte nikoho nezabilo. Práve naopak – podľa odborníkov môže nadmerná čistota oslabiť imunitu a pripraviť telo o prirodzenú obranyschopnosť. Zistite, prečo by sme sa mali prestať báť mikróbov a nechať deti trochu sa „zašpiniť“.

umývanie rúk
zdroj: Sterling-Tsai / pixabay.com

V dnešnej dobe máme pocit, že čistota je základ zdravia. Všade okolo nás sú antibakteriálne gély, vlhčené obrúsky, dezinfekčné spreje a ruky si umývame po každom dotyku s čímkoľvek „podozrivým“. No odborníci varujú: pri častom umývaní rúk môžeme svojmu telu skôr uškodiť ako pomôcť.

Trochu špiny ešte nikomu neuškodilo

Spomeňte si na svoje detstvo. Hry na dvore, v piesku, tráve, neustále ste mali špinavé kolená a prach na rukách… A predsa ste boli zdraví. Dnes však často vidíme, ako mamičky s vlhčenými obrúskami v ruke neustále utierajú drobné ručičky svojich detí – doslova po každom dotyku s hlinou, po každej hre so psom, po každom pohladení mačky – jednoducho neustále.

Podľa imunológov to však nie je úplne správne. Tí, ktorí sa umývajú „len keď treba“, bývajú menej náchylní na alergie a ich imunitný systém funguje prirodzenejšie. Naše telo potrebuje prichádzať do kontaktu s mikróbmi, aby sa naučilo reagovať a odolávať.

Keď čistota skôr škodí

Imunológ Justin Sonnenburg zo Stanfordskej univerzity spolu s manželkou Erikou prišli na zaujímavý fakt: kombinácia prehnanej hygieny a nedostatku vlákniny v strave výrazne oslabuje črevné baktérie, ktoré sú pre naše zdravie kľúčové. Tieto „dobré“ baktérie potrebujú na svoj život vlákninu, ktorú získavame z ovocia, zeleniny alebo celozrnných potravín. Ak ich nekrmíme správne, vyhynú. A keď ich zároveň ničíme nadmerným používaním dezinfekcie, náš imunitný systém zostane bez opory. Výsledok? Telo reaguje precitlivene na bežné alergény, no naozajstným vírusom sa bráni ťažšie.

Mestská sterilita vs. dedinská odolnosť

Zaujímavé je, že ľudia, ktorí žijú na dedinách, majú bohatšiu a zdravšiu črevnú mikroflóru ako tí, čo vyrastajú v mestskom prostredí. Kontakt so zvieratami, pôdou a prírodou ich telo prirodzene posilňuje. Deti z vidieka bývajú odolnejšie, menej trpia alergiami a majú silnejšiu imunitu.

Naopak, „mestské“ deti, ktoré vyrastajú v sterilnom prostredí, majú často oslabený imunitný systém. Erika Sonnenburg dodáva, že práve nadmerná hygiena, časté používanie antibiotík a chudobná strava sú hlavnými dôvodmi, prečo dnešné deti ochorejú častejšie než generácie pred nimi.

Ako pomôcť svojmu telu

Zdravie sa začína v našich každodenných návykoch, ktoré si pestujeme od detstva. Tu je niekoľko jednoduchých tipov, ktoré pomáhajú posilniť detskú imunitu:

  1. Umývajte si ruky len vtedy, keď je to naozaj potrebné – napríklad po toalete, po príchode domov či pred jedlom.
  2. Nebojte sa trochu zašpiniť – hry v prírode prospievajú nielen deťom, ale aj dospelým.
  3. Znížte používanie antibakteriálnych mydiel a dezinfekcií.
  4. Jedzte dostatočné množstvo vlákniny – imunite a zdraviu prospieva zelenina, ovocie, orechy, semienka a celozrnné produkty.
  5. Ak sa dá, deti dojčite – materské mlieko prirodzene buduje zdravú mikroflóru.
  6. Nepoužívajte antibiotiká zbytočne a prehnane často.

Zdravie nie je o dokonalej čistote

Trocha špiny nie je nepriateľ, ale skôr učiteľ. Ľudské telo potrebuje prirodzený kontakt s prostredím, aby vedelo, ako sa má v prípade potreby brániť. Preto nabudúce, keď sa vaše dieťa vráti zo záhrady s rukami ušpinenými od hliny, nepanikárte a nesiahajte okamžite po dezinfekcii. Pozrite sa na to inak, pozitívne. Možno si práve posilnilo imunitu – a vy mu môžete dopriať zdravé detstvo bez zbytočných chorôb.

zdroj/foto: News.stanfords.edu/Pixabay