Objatie, ktoré lieči: prečo by sme sa mali objímať častejšie (a bez dôvodu)
O sile obyčajného dotyku, ktorý upokojuje, spája a dáva pocit bezpečia deťom aj dospelým.
Možno to poznáš. Dieťa sa k tebe pritúli len tak, bez slov, bez vysvetlenia. A hoci máš za sebou ťažký deň, v tej chvíli sa niečo zlomí. Napätie trochu povolí. Dych sa spomalí. Svet na okamih stíchne.
Objatie je malý, tichý zázrak, ktorý máme všetci poruke a pritom naň často zabúdame. V dnešnom svete veľa vysvetľujeme, organizujeme, riešime. Hovoríme deťom, že ich ľúbime, že sú v bezpečí, že všetko bude dobré. No niekedy slová nestačia. Telo potrebuje svoje vlastné uistenie.
Objatie hovorí:
Som tu.
Vidím ťa.
Nie si na to sám.
A to platí pre deti aj pre dospelých. Keď objímame, naše telo si vydýchne
Objatie nie je maličkosť. Je to potreba.
Pri objatí sa v tele uvoľňuje oxytocín – hormón blízkosti a dôvery. Pomáha znižovať stres, spomaľuje tep a vytvára pocit bezpečia. Nie je to žiadna ezoterika, ale úplne jednoduchá biológia. Preto objatie často funguje lepšie než dlhé vysvetľovanie. Preto dieťa po objatí plače menej. A preto aj my – dospelí – zrazu cítime, že to zvládneme.
Objatie ako prvá pomoc pri emóciách
Keď je dieťa nahnevané, smutné alebo vystrašené, máme tendenciu ho hneď „naprávať“. Pýtať sa, vysvetľovať, hľadať riešenie. Lenže emócie potrebujú najprv prijať – až potom spracovať. Objatie v takých chvíľach neznamená, že súhlasíme so správaním. Znamená, že prijímame pocit. A to je rozdiel, ktorý mení všetko.
Objatie učí deti niečo dôležité
Keď dieťa vyrastá v prostredí, kde je dotyk prirodzený, učí sa, že blízkosť je bezpečná. Že láskavosť sa nemusí vysvetľovať. Že pomoc môže prísť potichu. Takéto deti sa neskôr vedia lepšie upokojiť, vytvárať vzťahy a vyjadrovať emócie. Nie preto, že im to niekto vysvetlil, ale preto, že to zažili.
Objatie je dôležité aj pre mamy
Mamy sú často tie, ktoré objímajú najviac. A pritom sa ich niekto objíme najmenej. Aj mama potrebuje objatie, ktoré nepýta výkon. Ktoré nehovorí „vydrž ešte“. Ale len ticho drží. Bez očakávaní. Bez rád. Objatie je pripomienka, že aj ty si človek. Nielen mama, organizátorka, kuchárka, psychologička v jednom.
Nemusí byť dlhé ani dokonalé
Nemusíš objímať „správne“.
Nemusíš vedieť, čo povedať.
Stačí byť.
Niekedy je to objatie v kuchyni.
Niekedy na rýchlo pred odchodom.
Niekedy v tme detskej izby.
Aj krátke objatie má silu. Lebo hovorí rečou, ktorej rozumieme všetci.
Prečo by sme sa mali objímať častejšie?
Pretože svet je hlučný a objatie je ticho.
Pretože dni sú rýchle a objatie spomaľuje.
Pretože nie všetko sa dá vyriešiť slovami.
A hlavne preto, že raz si na tieto objatia niekto spomenie. Nie na to, čo si povedala. Ale ako sa pri tebe cítil.
Skús dnes toto
Nečakaj na dôvod.
Objím dieťa len tak.
Partnera bez vysvetlenia.
Alebo pokojne aj seba – aspoň na chvíľu.
Nie je to maličkosť. Je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako byť bližšie….
foto: pixabay.com
