3 fázy materskej únavy: Čo sa stane, keď si žena pol roka neoddýchne od svojej rodiny
Únava na materskej nevzniká zo dňa na deň. Prichádza potichu, nenápadne a často si ju žena ani neprizná. Keď si mama dlhé mesiace neoddýchne, nezažije ticho, samotu a nemá priestor pre seba, telo aj psychika začnú vysielať jasné signály. Aké sú tri fázy materskej únavy a prečo by sa nemali ignorovať?
Niekedy stačí pol rok bez dňa pre seba a žena začne pomaly miznúť. Nie z domu, ale zo seba.
Čo sa deje, keď je žena nonstop iba manželka a matka? Bez priestoru na vlastné myšlienky, potreby a oddych? A prečo nie je fér porovnávať jej vyčerpanie s tým, že aj muž pracuje a zvláda to bez reptania?
Syndróm emočného vyčerpania
Výskumy poukazujú, že už po šiestich mesiacoch v pozícii manželky a matky bez jediného dňa „len sama pre seba“ sa začína u ženy rozvíjať syndróm emočného vyčerpania. Nie je to obyčajná únava. Je to stav, kedy sa jej identita pomaly rozpúšťa v službe všetkým naokolo.
Zabúda, čo chce ona. Vie už len to, čo potrebujú ostatní.
Prvý príznak: Strata schopnosti rozumieť vlastným potrebám
Jej mozog, vytrénovaný na neustále sledovanie pocitov všetkých okolo, vypína sebauvedomenie.
Spýtaj sa jej: „Čo chceš?“, začne ti hovoriť o potrebách svojho dieťaťa alebo manžela. Jej vlastné „ja“ ustupuje do úzadia.
Druhá fáza: Emočné vyhorenie
Robí všetko ďalej. Varí, upratuje, stará sa o dieťa. Ale bez emócií, jednoducho automaticky ako robot. Deti dostanú obed, ale nie teplo. Manžel dostane čistú košeľu, ale nie milujúci pohľad.
Rodina dostáva jej „služby“, ale prichádza o ženu samotnú.
Tretia, najnebezpečnejšia etapa: Depersonalizácia
Žena začína svoju rodinu vnímať ako nekonečný zoznam povinností. Ich úsmevy jej nerobia radosť. Ich objatia ju viac nehrejú pri srdci. Pozrie sa na muža a necíti nič, len podráždenie z toho, že od nej zasa niečo potrebuje.
To je bod zlomu. Moment, keď mnoho párov ticho a nenápadne kolabuje.
Oddych od rodiny nie je sebectvo
Je to údržba najdôležitejšieho systému v domácnosti = ženského duševného zdravia. Je to TO, čo drží rodinný systém pohromade.
Mnohí by mohli namietať, že sa stále rieši len psychické zdravie mám. Veď aj muž predsa chodí do práce a nejako to zvláda! Ale práve v tom je celý problém.
Muž v práci síce intenzívne pracuje, ale zároveň má od rodiny prirodzený časový aj citový odstup. Je v inom prostredí, kde vystupuje v odlišnej úlohe než doma, kde sa s ním jedná ako s jednotlivcom, kde ho nikto každú minútu bytostne nepotrebuje.
A toto žena na materskej nemá. Slobodu a pocit, že môže odísť, kedy a kam chce či potrebuje.
Zatiaľ čo on má kolegov v práci, prirodzenú zmenu prostredia, čas „pre seba“ na ceste do práce aj z práce, obed v pokoji, žena doma s malým dieťaťom častokrát nemá ani desať minút osamote, kedy by nemusela byť dostupná a k dispozícii.
A tak muž, hoci unavený po celodennej šichte, nezažíva rovnaký typ vyhorenia ako žena, ktorá je pol roka nepretržite ponorená v materských a domácich povinnostiach. V rutinnej role manželky a matky.
Spokojná mama, spokojná rodina
Nie je to súťaž o to, kto má ťažší život. Je to realita dvoch úplne odlišných druhov záťaže. A práve preto potrebuje aj žena-mama „pracovnú pauzu“. Čas mimo rodinný život, aby sa mohla nadýchnuť, obnoviť stratené „JA“ a zase byť sama sebou.
Pokiaľ miluješ svoju rodinu, chráň človeka, ktorého miluješ najviac. SAMA SEBA! Nie ako prejav sebectva, ale ako pochopenie, že si rovnako dôležitá ako ostatní. A že tvoja rodina ťa potrebuje mať doma silnú, odolnú a spokojnú.
zdroj/foto: Frontiers/Pixabay

