Nie si len unavená, si vyčerpaná. Ako zistíš rozdiel?
Nie si len unavená – tvoje telo aj myseľ volajú o pomoc. Únava sa dá dospať, no vyčerpanie potrebuje pozornosť, zmenu a láskavosť k sebe samej.
Poznáš ten pocit, keď si povieš: „Som len unavená, dám si kávu a prejde to.“ Lenže neprejde. Ani po káve, ani po víkende, ani po dovolenke. Možno si bola pred mesiacom unavená, ale dnes si už vyčerpaná. A to je niečo úplne iné, než len bežná únava, ktorú cítime po dlhom dni.
Únava je prirodzenou reakciou tela na námahu. Po spánku a oddychu sa väčšinou cítime lepšie, máme viac energie a chuť opäť niečo robiť. Vyčerpanie je však iný stav. Môžeš spať osem hodín a aj tak sa zobudíš s pocitom, že si neodpočívala. Všetko ťa unavuje, aj malé veci, ktoré si kedysi zvládala s ľahkosťou. Chýba ti radosť, motivácia, trpezlivosť aj chuť do života.
Telo a myseľ sa dostávajú do stavu, v ktorom už nevládzu. Pridružujú sa bolesti hlavy, časté prechladnutia, podráždenosť, plačlivosť alebo problémy so spánkom. Vyčerpanie nie je len o tom, že máš málo energie. Je to signál, že tvoje telo sa snaží prežiť a vysiela varovanie, ktoré by si nemala prehliadať. Ženy sa s týmto stavom stretávajú často. Snažíme sa byť silné, všetko stíhať, nezlyhať. Starostlivosť o rodinu, práca, domácnosť, povinnosti, všetko sa na nás postupne nabaľuje. A keď aj cítime, že už nevládzeme, povieme si, že musíme vydržať. Nechceme sklamať, nechceme byť tie, ktoré to nezvládli.
Vyčerpanie nie je zlyhanie.
Psychologička Brené Brown hovorí, že vyčerpanie nie je znak produktivity, ale dôkaz, že sme príliš dlho ignorovali svoje hranice. A presne to sa deje mnohým ženám. Dávame zo seba viac, než máme, a pritom sa čudujeme, prečo cítime prázdno. Skús sa na chvíľu zastaviť a úprimne sa spýtať samej seba:
Kedy si naposledy robila niečo len pre seba?
Vieš si oddýchnuť bez výčitiek, že zanedbávaš ostatných?
Cítiš radosť, keď sa ráno zobudíš, alebo skôr úzkosť z ďalšieho dňa?
Ak máš pocit, že už dlho ideš „na doraz“, je čas spomaliť. Vyčerpanie nepríde zo dňa na deň. Prichádza pomaly a nenápadne. Najprv si viac unavená, potom podráždená, neskôr apatická. Až kým nezistíš, že sa nevieš tešiť z ničoho. Pomôcť si môžeš tým, že si dovolíš úplne obyčajný odpočinok. Bez telefónu, bez povinností, bez potreby niečo riešiť. Skús len byť. Choď sa prejsť, dopraj si chvíľku ticha, urob niečo, čo máš rada. Dýchaj, počúvaj svoje telo a vnímaj, čo ti hovorí.
Ak cítiš, že to nezvládaš sama, požiadaj o pomoc. Môže to byť kamarátka, terapeut, alebo niekto, komu dôveruješ. Nie je to hanba. Je to prejav sily a zrelosti. Vyčerpanie nie je zlyhanie. Je to signál, že tvoje telo ťa prosí o návrat k sebe. Ak ho začneš počúvať, zistíš, že ticho, spomalenie a obyčajná starostlivosť o seba nie sú luxus, ale nevyhnutnosť.
Nie si len unavená. Si žena, ktorá sa dlho snažila všetko zvládať. A teraz je čas dopriať si to, čo dávaš druhým, a to láskavosť, trpezlivosť a pochopenie.
foto: pixabay.com/Vika_Glitter
