Nomofóbia: Strach byť bez mobilu. Ako spoznať, že už ide o závislosť?

Mobilné telefóny sú našou každodennou súčasťou, pretože pracujeme cez ne, komunikujeme, nakupujeme, bavíme sa. No hranica medzi bežným používaním a závislosťou je tenká. Ako ju rozpoznať u seba alebo u detí?

Mobil ako nevyhnutnosť aj hrozba

Mobily sú dnes súčasťou života takmer každého z nás. Uľahčujú prácu, umožňujú kontakt s blízkymi, pomáhajú nám orientovať sa vo svete. Napriek tomu nám dokážu brať to najcennejšie: čas, pozornosť a schopnosť žiť prítomný okamih. Ruku na srdce: ako často kontrolujete svoj mobil len „pre istotu“? A ako často to robí vaše dieťa? Pre mnohé deti sa stali telefóny centrom sveta , a práve tu sa začína problém.

Čo je nomofóbia?

Termín nomofóbia pochádza z anglického „no-mobile-phone phobia“, t.j. strach byť bez telefónu, bez signálu, bez Wi-Fi alebo s vybitou batériou. Kým niektorým ľuďom to nespôsobuje stres, iní prežívajú úzkosť, paniku či podráždenosť, ak nemajú telefón poruke. Ide o závislosť digitálnej doby, ktorá sa často rozvíja nenápadne a týka sa nielen dospelých, ale aj detí. Podľa výskumu v Českej republike sa závislosť môže prejaviť už pri viac ako 40 hodinách používania mobilu týždenne, no prvé varovné signály sa objavujú oveľa skôr.

Ako sa prejavuje závislosť na mobile

Zbystrite pozornosť, ak si všimnete, že vaše dieťa:
• neustále kontroluje telefón, má ho pri sebe aj na toalete,
• býva nervózne, keď ho nemôže použiť,
• zanedbáva školu, spánok či osobné kontakty,
• ide spať s telefónom v ruke,
• reaguje podráždene, keď sa mu vybije batéria,
• trávi na mobile viac času ako s kamarátmi,
• priberá, sťažuje sa na bolesť chrbtice alebo hlavy,
• má časté zmeny nálad.
Tieto príznaky sú varovné nielen pre rodičov, ale aj pre učiteľov. Nomofóbia môže viesť k nespavosti, úzkostiam, problémom so sústredením či sociálnej izolácii.

Ako závislosť vzniká

Závislosť sa často začína nenápadne … Používanie telefónu počas učenia, sledovanie videí, neskôr hranie hier pred spaním. Postupne sa čas predlžuje, až sa mobil stane neoddeliteľnou súčasťou každého dňa. Výskumy ukazujú, že mozog dieťaťa reaguje na upozornenia z mobilu podobne ako na odmenu, uvoľňuje dopamín, hormón „dobrého pocitu“. Preto dieťa túži po ďalších notifikáciách a spätných väzbách zo sociálnych sietí.

Čo môžete urobiť ako rodič

Ak sa vám zdá, že vaše dieťa trávi s mobilom priveľa času, skúste tieto kroky:
1. Zaveďte pravidlo ukončenia. Určte presne, koľko času denne môže dieťa venovať mobilu.
2. Vyčleňte zóny bez telefónu. Napríklad pri jedle, na prechádzke, pri učení či v posteli.
3. Buďte príkladom. Ak dieťa vidí, že aj vy viete odložiť mobil, prirodzene to napodobní.
4. Pred spaním mobil odložte. Svetlo z obrazovky narúša tvorbu melatonínu, hormónu spánku.
5. Zabezpečte obsah. Využite rodičovské zámky a nastavte prístup len k vekovo vhodným aplikáciám.
6. Nahrádzajte digitálny čas zážitkami. Spoločné aktivity, šport, hry či varenie pomáhajú obnoviť kontakt a dôveru.

Zaujímavosť

V Japonsku sa už niekoľko rokov používajú tzv. digital detox camps – tábory, kde tínedžeri strávia týždeň bez mobilu. Po návrate uvádzajú, že sa im zlepšil spánok, sústredenie aj nálada. Podobné projekty vznikajú aj v Európe, napríklad vo Fínsku, kde školy organizujú dni „offline výzvy“ pre žiakov.
Nomofóbia nie je len módny pojem, ale reálny problém modernej doby. Deti aj dospelí potrebujú vedieť, že svet mimo obrazovky je rovnako bohatý – len si ho musíme dovoliť zažiť. Učme sa preto používať technológie múdro, s mierou a rešpektom k sebe aj k ostatným.

foto: pixabay.com

zdroj: Verywell Mind: What Is Nomophobia?; Raising Children Network – Managing Screen Time; Český rozhlas: Studie o závislosti na mobilu; WHO: Digital Media Use and Mental Health