Muži a ich otázky: Toto žena NIKDY nepochopí

V každom partnerstve príde raz ten okamih. Muž sa otočí k žene s otázkou: „Zlatko, nevieš, kde mám…?“ A tým to celé iba začína. 

Každá žena vie, že otázky tohto typu sú ako ozvena bežného rodinného života. A s každým pribúdajúcim dieťaťom sa ich frekvencia zvyšuje. Muž, ktorý v práci dokáže viesť tím, rieši závažné problémy a ovláda excelové tabuľky či operuje, zrazu doma nevie nájsť vlastné ponožky.

Ako si to máme vysvetliť a je možné s tým bojovať?

Zázrak menom „domáca amnézia“

Hovorí sa, že ženy majú „mentálnu nosnosť“ celej domácnosti. Vedia, kde sú detské ponožky, obľúbený hrnček, náhradné batérie, ale aj termín kontroly u zubára. To všetko zvládajú súbežne so svojimi pracovnými povinnosťami a materstvom.

Muži to vnímajú inak. Ich mozog sa prepína medzi dvoma svetmi, pracovným a domácim. V tom pracovnom fungujú ako spoľahlivé GPS, kým doma sa často zdá, že stratili signál.

Možno je to biologické, možno psychologické. A možno je za tým pohodlnosť chlapov, ktorých sme naučili, že oni si pamätať nemusia. Lebo my si pamätáme.

Keď je muž doma ako na návšteve

Niektorí muži sa doma správajú ako na návšteve. Nevedia, kde je soľnička, ako sa zapína rúra a sú prekvapení, ak sa zrazu nájdu ich „stratené“ tenisky.

Čím to je, že sú chlapi celí nesvoji, keď majú obslúžiť umývačku, nakŕmiť dieťa alebo len uložiť riady tam, kde patria? V práci riešia tisíc vecí denne, ale doma? Sú z nich zmätené stvorenia, ktoré bez nášho vedenia nenájdu ani diaľkový ovládač.

„Najlepšie“ je, že čím dlhšie spolu ste, tým viac je otázok. Každé dieťa, každý spoločný rok a každá reorganizácia skrine akoby pridala nové kolo mužovej dezorientácie. A my čo? Niekedy bezradne krútime hlavou, inokedy sa nám to zdá roztomilé.

Ako bojovať s mužovou neschopnosťou niečo nájsť

Nie je to len „mužská neschopnosť“. Možno je to jeho spôsob, ako nás zapojiť. Ako sa spojiť cez obyčajnú otázku.

Keď sa nabudúce ozve: „Zlatko, nevieš, kde mám…?“, nenervujme sa. Namiesto toho sa skúsme pousmiať. Možno to nie je len o stratenej peňaženke. Možno je to o tom, že chlap potrebuje na chvíľu našu pozornosť. Lebo hoci je v práci neporaziteľný, doma potrebuje cítiť, že niekam patrí.

Hra na otázky, čo kde doma je

Namiesto rozčuľovania sa nad jeho večnými otázkami, si z toho urobme malú hru. Nechajme ho chvíľu pátrať a dajme mu šancu objaviť vlastnú kuchyňu. Možno zistíme, že keď muž konečne nájde, čo hľadal, pocit víťazstva má pre neho rovnakú hodnotu, ako má pre nás čistá kuchyňa.

Muži nie sú neschopní, oni sa na nás IBA spoliehajú

Za všetkými tými otázkami nie je neschopnosť, ale dôvera. Dôvera, že my vieme. Že máme v hlave domáci kompas, ktorý ukazuje smer, keď jeho orientácia zlyháva.

A možno je to takto v poriadku. Lebo aj keď si niekedy povzdychneme: „Naozaj to nevidíš?!“, niekde v hĺbke duše cítime, že bez tých otázok by bol dom podozrivo tichý.

zdroj/foto: autorský text/Pixabay