9 jemných, ale účinných spôsobov, ako zvládať výchovu bez nervov a fyzických trestov
Výchova bez kriku a fyzických trestov nie je o dokonalosti, ale o láskavej snahe robiť veci inak, než ako sme ich možno zažili my. Každá mama aj každý otec má chvíle, keď to nezvláda, no práve tie sú príležitosťou naučiť sa jemnejším spôsobom viesť svoje dieťa aj samých seba. Týchto 10 odporúčaní vzniklo preto, aby ti pripomenuli, že rešpektujúca výchova nie je len trend – je to cesta, ktorá dáva deťom bezpečie a rodičom úľavu.
Rodičovstvo nemusí byť o kriku, trestaní a pocitoch viny. Môže byť predovšetkým o bezpečí, vzájomnej dôvere, nastavení hraníc a láske, ktorá dieťa vedie aj formuje.
Pravdou je, že deti nepotrebujú tvrdú ruku. Potrebujú nás. Našu trpezlivosť, našu pokojnejšiu verziu, naše rodičovské pochopenie. A aj keď to nie je vždy jednoduché, zachovať si chladnú hlavu a rozvahu, existujú efektívne výchovné spôsoby, ktoré pomáhajú zvládať náročné situácie s deťmi bez toho, aby sme museli siahať po fyzických trestoch.
Tu je 9 odporúčaní, ktoré povzbudia, nebudú vyčítať a prinesú do vašej rodiny konečne úľavu a pokoj.
1. Keď cítite, že „to na vás ide“, dajte si pauzu
Každá mama a každý otec pozná moment, keď cíti, ako jej/mu v tele stúpa tlak. Ako na dieťa, ktoré hnevá, nevybuchnúť? Doprajte si prestávku.
Pauza nie je zlyhanie, je to cenná forma sebakontroly.
Odskočiť si do inej miestnosti, nadýchnuť sa, napiť sa vody alebo na sekundu zavrieť oči, toto všetko dokáže zabrániť slovám a konaniu, ktoré by sme neskôr ľutovali.
2. Hovorte s deťmi jazykom emócií, nie viny
Deti zlyhávajú, lebo sa učia. Nie preto, že by vás chceli nahnevať. Vety typu: „Prečo to stále robíš?“ v nich vyvolávajú hanbu, nie pochopenie. Skúste ich vymeniť za: „Vidím, že je ti ťažko. Poďme sa na to spolu pozrieť.“
Zrazu sa z konfliktu nestáva súboj, ale rozhovor.
3. Stanovte jasné a pokojné hranice
Hranica je ako zábradlie na moste, drží nás v bezpečí. Deti potrebujú pravidlá, lebo im dávajú istotu. Stačí, ak budete ako rodičia konzistentní a pokojní.
Nemusíte kričať, aby vás bolo počuť. Jednoducho buďte rovnakí dnes aj zajtra. Predvídateľní v správaní aj očakávaní dodržiavania stanovených hraníc.
4. Namiesto trestu ponúknite dôsledok
Trest ponižuje, dôsledok učí. Rozdiel je veľký, aj keď to navonok môže vyzerať podobne. Namiesto vyhrážky: „Ak to ešte raz spravíš, dostaneš po zadku.“ skúste: „Ak si neodložíš hračky, nebudeme po obede pokračovať v hre.“
Dieťa sa tým naučí, ako jeho správanie má logické dôsledky a ovplyvňuje svet naokolo. A nie, že svet naňho reaguje hnevom.
5. Učte deti, čo robiť a nielen, čo nerobiť
Deti veľmi často nevedia, čo znamená príkaz: „Nerob to!“ Potrebujú návod. A tak vymeňte: „Nebehaj na cestu!“ za: „Zostaň pri mne a chyť ma za ruku.“
Je to konkrétna požiadavka, ktorá znie zrozumiteľne a bezpečne.
6. Nezabúdajte popri deťoch na seba
Unavený rodič nemôže byť ideálny a už vôbec nie vyrovnaný. Nič neprehlbuje krik, podráždenosť a bezmocnosť tak, ako nedostatok spánku, oddychu a priestoru pre seba.
Starostlivosť o seba nie je sebecká. Je strategická.
7. Zbate sa výchovných stereotypov z vášho detstva
Možno ste vyrastali v domácnosti, kde facka nebola ničím výnimočným. Skrátka bola súčasťou rodičovstva vašich rodičov, ktorí to podelili od svojich rodičov. To ale neznamená, že musíte ten istý „výchovný“ model odovzdávať ďalej.
Nová generácia rodičov má šancu byť láskavejšia a poskytovať deťom väčší pocit bezpečia.
8. Citlivo vnímajte signály preťaženia
Ak je krik u vás doma skôr pravidlom, nie výnimkou, neznamená to, že nevládzete ako rodič. Znamená to, že nevládzete ako človek. A to je podstatný rozdiel. Je to signál, že potrebujete prestávku, podporu alebo pomoc.
Signály preťaženia neignorujte, ale ich vnímajte a diskutujte o nich spolu s partnerom, prípadne odborníkom.
9. Rešpekt nie je voľná výchova
Rešpektujúca výchova nie je o tom, že dieťa si robí, čo chce. Je pevná, jasná a čitateľná. Predovšetkým je však bez strachu.
Dieťa sa učí, že hranica môže byť pevná aj láskavá zároveň.
Sila výchovy bez fyzických trestov
Sila výchovy bez fyzického trestania detí nie je o tom, byť za každú cenu a v každom momente pokojný a trpezlivý rodič. Je o rozhodnutí, že chcem svoje dieťa viesť cestou, ktorá ho nebude bolieť, ale budovať jeho osobnosť citlivo a ohľaduplne. Je o malých, každodenných krokoch, ktoré dávajú deťom pocit bezpečia a rodičom pocit, že to zvládajú lepšie, než si myslia.
Hoci niekedy zlyháme, nezabúdajme, že deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Chcú mamu a otca, ktorí sa dokážu aj zastaviť, nadýchnuť, priznať si chybu a skúsiť to znova.
zdroj/foto: autorský text/Pixabay
