5 hlášok rodičov, ktoré sme ako deti nechceli počúvať: Dôvody, prečo ich teraz hovoríme vlastným deťom
Mysleli sme si, že zoznam nenávidených rodičovských viet máme uzavretý. Že horšie už to byť nemôže. A potom sa z nás stali rodičia. A zistili sme, že zásoba viet, ktoré nebudeme nikdy hovoriť, je prakticky nevyčerpateľná. Toto je ďalšia várka viet, ktoré znejú podozrivo povedome a vychádzajú priamo z našich úst.
Zdá sa, že rodičovské mudrovanie nemá limity ani dátum expirácie. A tak podobnému „trápeniu“, akému sme v detstve boli vystavení my, dnes čelia naše vlastné deti. Lebo rokmi overené múdrosti sa vo výchove vždy hodia…
Ďalšie rodičovské hlášky
„Nenúť ma ti to povedať ešte raz…“
Jedna z najzáhadnejších viet v rodičovskom slovníku. Nikto presne nevie, koľkokrát je to „ešte raz“, ani čo presne sa má stať. A tak to deti skúšajú. Opakovane. Kým my zakaždým zvyšujeme hlas, mieru vážnosti a pridávame aj dramatické pauzy.
V detstve sme túto vetu vnímali ako prázdnu hrozbu. Bolo to niečo neurčité, nejasné a nevykonateľné. Ako rodičia vieme, že je to posledná kvapka pred výbuchom.
„Pokiaľ bývaš pod mojou strechou…“
Silná, autoritatívna a legendárna veta opradená mýtmi. Objavuje sa väčšinou v náročných situáciách, keď deti zrazu nadobudnú pocit, že majú právo nahlas vyjadriť vlastný názor, plány a predstavy o živote. A to zvyčajne v čase, keď ešte nevedia ani zapnúť práčku či umyť po sebe špinavý tanier.
Je prirodzené, že sa nám ich vzdor nepáči. A čím iným, ak nie „vyhostením“ z domu by sme mali na to reagovať? Hoci sme sa kedysi zaprisahali, že túto vetu nikdy nepoužijeme, v istých výchovných momentoch znie jednoducho neodolateľne.
„Nemám oči aj vzadu.“
Veta, ktorou sa snažíme vysvetliť, že hoci vyzeráme všemocne a ako mamy zvládame aj tri činnosti súbežne, telepatiu neovládame. Najčastejšie zaznieva pri nutnosti riešiť neriešiteľné, teda súrodenecké konflikty, ktorých sme neboli priamym svedkom. Po vetách typu: „On to začal!“, „Ja som to nebol!“ alebo „To nie ja, to samo.“
Ako deti sme túto vyhrážku považovali za výhovorku. Ako rodičia vieme, že je to len priznanie porážky.
„Keď budeš veľký, pochopíš.“
Absolútne frustrujúca veta. Pre dieťa nič neznamená, lebo „byť veľký“ je príliš vzdialená a neurčitá predstava. A predsa je to jedna z viet, ktorú používame, keď už skrátka nemáme energiu nič nikomu vysvetľovať.
Najväčší paradox? Keď sme vyrástli, skutočne sme pochopili. A začali túto vetu v rodičovstve používať tiež.
„Koľkokrát ti to mám ešte vysvetľovať?“
Krátka, úderná otázka, na ktorú sa zvyčajne neočakáva žiadna odpoveď. Je to skôr hlasné priznanie rodičovskej únavy. Deti ju napriek tomu berú ako výzvu a my ako dôkaz, že trpezlivosť pripomína sval, ktorý sa dá trénovať prakticky do nekonečna.
Nesmrteľné výchovné vety
Niektoré vety prežijú desaťročia. Menia sa hračky, technológie, výchovné prístupy, ale rodičovské hlášky ostávajú. Možno nie sú vždy dokonalé, možno by sme niektoré vety dnes formulovali inak, no aj tak ich všetky spája spoločný základ. Snaha zvládnuť rodičovstvo so zdravým rozumom a aspoň štipkou humoru.
Ak sa prichytíte, že hovoríte deťom v hneve či zúfalstve presne to, čo vám kedysi vravievala vaša mama, buďte k sebe láskavá. Ste len ďalší článok v dlhom, milujúcom rodičovskom reťazci, ktorý sa dedí z generácie na generáciu.
zdroj/foto: autorský text/ Pixabay
