4 vety, ktoré sme ako deti neznášali… a dnes ich hovoríme našim deťom, ktoré TO nechcú počúvať
Pamätáte si na tie legendárne vety, pri ktorých sme ako deti obracali oči k stropu? Prisahali sme, že toto my svojim deťom hovoriť nikdy nebudeme. A predsa… dnes ich s úplne vážnou tvárou opakujeme. Lebo niektoré rodičovské „múdrosti“ sú jednoducho nesmrteľné.
Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Pri rodičovských vetách to platí dvojnásobne. Existujú totiž univerzálne, rokmi overené a generáciami dedené hlášky rodičov, ktoré pozná každá mama. Naše mamy ich vyslovovali s úprimným presvedčením, často so zúfalstvom a my ako deti sme ich z duše neznášali.
Čuduj sa svete, dnes ich bez hanby a s rovnakým odhodlaním posúvame ďalej vlastným deťom. Aké hlášky používate najčastejšie vy?
1. „Keď budeš jesť toľko sladkostí, nevyrastieš!“
Deti a jedlo, to je nekonečný príbeh a ešte nekonečnejší boj. Väčšina rodičov každý deň rieši, ako do dieťaťa dostať aspoň niečo zdravé, ideálne niečo, čo nie je obalené v čokoláde alebo posypané cukrovou polevou. Keď to inak nejde, na scénu prichádzajú aj osvedčené triky, často na hranici strašenia a s primeranou dávkou rodičovskej lži.
„Zo sladkostí sa ti pokazia zuby.“
„Po čokoláde nevyrastieš.“
„Keď nebudeš jesť zeleninu, budeš stále chorý.“
Áno, tieto vety majú v sebe kus pravdy. Napriek tomu, alebo práve preto, sme ich ako deti neznášali. A naše deti? Tie ich s rovnako kamennou tvárou, či veľmi výpovednou grimasou poctivo ignorujú. Ale my sa nevzdávame a opakujeme im ich do úmoru. Lebo čo ak tentoraz zaberú?
2. „Prečo plačeš? Mám ti ešte pridať, aby si mal dôvod na rev?“
Každé dieťa niekedy plače, durdí sa alebo je smutné. Skrátka nemá svoj deň a zvyčajne ani samo netuší, aký je dôvod jeho zlej nálady. My ako odhodlaní rodičia skúšame všetko, objatie, pohladenie, dohováranie, no nič nezaberá. Vtedy sa z rodičovských hlbín alebo je to trauma z detstva? vynorí táto pamätná veta: „Chceš, aby som ti dala po zadku? Aspoň budeš mať dôvod plakať.“
Znie to necitlivo? Možno. Ale úprimne, v istých chvíľach je to skôr hlasný výkrik rodičovského zúfalstva, než vážna hrozba.
3. „Ježiško všetko vidí.“
Bububu, strašenie Ježiškom je iný level. Keď už skutočne nič nezaberá, nastupuje vyššia ako rodičovská autorita. Sám Ježiško. Ten, ktorý všetko vidí, vie a nikdy nezabúda. A čo je najdôležitejšie, rozhoduje o vianočných darčekoch.
„Ak nebudeš poslúchať, Ježiško ti nič neprinesie.“
Starý známy trik s ježiškom zaberal na nás a funguje aj dnes. Predstava prázdneho miesta pod stromčekom dokáže urobiť aj z neposlušného dieťaťa malého anjelika.
4. „Počítam do tri…“
Absolútna klasika. Počítanie do 3 ako vrchol rodičovskej diplomacie. Zábavné je, že nikdy neskončí len pri troch.
„Jedna… Dva… Dva a štvrť… Dva a pol… Dva a trištvrte…“
Počítali naše mamy, počítame my a s najväčšou pravdepodobnosťou budú raz počítať aj naše deti. Lebo niektoré vety jednoducho prežijú všetko, aj generačné rozdiely.
Možno sa na týchto vetách smejeme, možno si uvedomíme, že by sme ich v pokoji povedali inak. Jedno je však isté, hovoria, že nám na našich deťoch záleží. A hoci sa časom mení štýl výchovy, láska a snaha vychovať z detí dobrých ľudí je nemenná.
zdroj/foto: vlastný text/Pixabay
