4 drsné pravdy o materstve, ktoré bezdetným nehovorte

Každý rodič vám povie, že hoci svoje deti nadovšetko miluje (teda väčšinu času, keď ho práve nedoženú až na pokraj zúfalstva či nepríčetnosti), život s nimi už nie je to, čo býval predtým… Málokto je však ochotný celkom na rovinu priznať, že život bez detí bol v mnohých ohľadoch jednoducho skvelý (jednoduchší, bezproblémový, pohodový…).

Preto je rozumné si veľmi dobre najlepšie niekoľkokrát, opakovane a s čistou hlavou zvážiť, nakoľko ste pripravení/é stať sa rodičom. A pozorne si prečítať nasledujúce varovania pravdy zo života rodičov.

1. Nepochopíte, pokiaľ nezažijete

Maximálne učiteľky v škôlke/škole majú akú-takú predstavu, čo to je, starať sa o dieťa. Nonstop, bezvýhradne. Mať však svoje vlastné bábo, neskôr batoľa, predškoláka a tak ďalej, to vám nepriblíži ani týždenné staranie sa o milovanú neterku, nič, iba vlastná skúsenosť každého rodiča, obzvlášť matky. Len to vás presvedčí že byť neustále s dieťaťom, často ukričaným, zasopleným, odmietajúcim spánok, jedlo, vaše dobré rady, niekedy úplne všetko, je skrátka veľmi ťažké. Napriek obrovskej láske, tej najväčšej, akú ste kedy pocítili.

Jednoducho je to tak a je to celkom pochopiteľné. Ak nemáte dieťa doma denne a nie je to váš priamy potomok, pravdepodobne vás nedokáže dohnať do stavu blížiacemu sa k nepríčetnosti, ani sa nemusíte vyrovnávať s desiatkami detských chorôb či kupovať každý polrok nové oblečenie alebo topánky s nepríjemným pocitom, že čoskoro nepochybne zbankrotujete.

2. Dieťa vás zmení. Zmení celý váš život

Ani v tých najdivších snoch a predstavách si nedokážete úplne predstaviť, ako veľmi vaše dieťa (s ich počtom sa to všetko pravdaže násobí) zmení celý váš dokonalý, pohodlný a relatívne samostatný život, ktorý ste často tak nespokojne a celkom neoprávnene ohundrali.

Verte nám, drahé budúce mamičky, ani my sme si to všetko vopred nedokázali predstaviť.

3. Vaše plány na výchovu sú pekné, ale… zahoďte ich!

Len čo zbadáte dve čiarky na tehotenskom teste a následne aj doktor potvrdí tú veľkú novinu, predplatíte si rovno dva mamičkovské časopisy a informácie o kadečom súvisiacim s tehotenstvom a materstvom si „googlite“ od rána do večera.

Dobre, tak možno trošku preháňam, ale veľa z nás si prešlo touto nadšeno-panicko-vzdelávacou predmaterskou fázou, kedy sa z tehotenskej literatúry stalo najobľúbenejšie čítanie, o výchove detí a možnostiach pôrodu by sme sa rozprávali s každým ochotným nás počúvať a nebolo predpôrodného kurzu, ktorý by sme nechceli navštíviť.

Jasné, napokon sa možno ani na žiaden neprihlásite a aj riešiť detskú výbavičku a slovenské pôrodnice vás nebude baviť celých deväť mesiacov gravidity, najlepšie však urobíte, keď celé toto plánovanie jednoducho necháte tak (alebo aspoň poriadne zvoľníte a čas strávený “osamote” využijete najmä pre seba). Pretože väčšina z toho, čo si naplánujete, akosi nevyjde celkom podľa predstáv.

S dieťaťom veci často riešite za pochodu, isteže je fajn mať určitú koncepciu výchovy a ideu, kam to celé má smerovať, avšak veľkú časť dní na materskej prevažne improvizujete a tu vám nijaké múdre poučky, ani rady z časopisov nepomôžu.

zdroj: Pixabay/geralt

4. Skutočná únava v materstve

Tú zažije matka, čo sa najprv deväť mesiacov vytrápila s nepríjemnými tehotenskými nevoľnosťami, stále väčším bruchom a ťažkosťami s tým súvisiacimi, ktoré jej bránili normálne spať, aby potom slávnostne a plná očakávania priviedla na svet svoje vytúžené dieťatko. A ono je skutočne úchvatné. Rovnako je však stále hladné, veľa plače, málo mu rozumiete a skoro vôbec nespíte. A nikto vám nepovie, dokedy tento stav potrvá…

Deti rastú, povinnosti rodiča ostávajú

Áno, deti časom vyrastú, ale rodičovské povinnosti ostávajú, iba sa menia. V lepšom prípade skončíte so svojou matersko-pracovnou šichtou niekedy o desiatej večer, kedy zmorené zaspíte, aby ste na druhý deň ráno o šiestej mohli prvé vstať, zobudiť deti, nachystať ich do školy, škôlky, porozvážať ich tam a ešte stihnúť byť načas v práci. A poobede pekne odznova…

Spánkový a oddychový deficit hoci aj sedem rokov? Pre niektoré z nás drsná realita.

Mamy prosia: Nesúďte nás!

Stalo sa vám niekedy, že ste nechápavo sledovali matku, ktorá na pokraji síl kričala na dieťa v obchode, nech už konečne stíchne? Hovorili ste si: „Bože, čo to je za otrasnú ženskú? Chúďatko dieťa…“ V momente, kedy sa stanete rodičom, vaše uvažovanie aj pohľad na podobné scénky sa razom zmení. „Ach jaj, čo to decko tej úbohej žene robí? Veru jej nezávidím.“ A ďakujete nebesiam (a vášmu, tentokrát slušne pôsobiacemu dieťaťu), že v takejto situácii nie ste vy.

Verte nám, vaše dieťa vás dokáže pomaly, no isto dohnať do šialených stavov. Je predsa aj po vás a vie, ako na to, ako na svojich rodičov. A taktiež si dobre uvedomuje, že napriek všetkej zlosti, čo k nemu nárazovo pocítite, mu nijako vážne neublížite.

Tak nás, prosím, nesúďte. Aj tá najmilujúcejšia matka sa niekedy dostane jej dieťa ju dostane do stavu, keď už skutočne nevládze a sama seba nespoznáva.

zdroj/foto: autorský text/Pixabay